Hľadáme útočisko v pokrivenej realite. Je nám v nej dobre, môžeme ľahšie manipulovať svoje zmysly a veriť ilúzii, že náš život za niečo stojí, lebo ho vieme pekne odprezentovať. Avšak, virtuálny svet je svet ideálov, je to skôr fatamorgána. Nemá s realitou nič spoločné, je to klam, ktorým sa ľudia snažia vylepšovať svoj obyčajný, nudný život. Autentickosť a integrita sa dajú vytvárať iba v realite a v skutočných vzťahoch, odkiaľ príde pravé potvrdenie našich človečenských kvalít.
Vybrala som šesť najčastejších otázok z mojej praxe týkajúcich sa virtuálneho sveta. Jeho vplyv sa neoplatí podceňovať. Neraz je cesta z neho von bolestivá a prácna. Oplatí sa skôr prevencia, než riskantné experimentovanie, ktoré stojí nemalé straty.
FOMO ako novodobá nelátková závislosť?
Syndróm FOMO – „Fear Of Missing Out“, je strach z nedostatku, neprítomnosti, ktorý sa prejavuje ako sociálna úzkosť. Človek neustále kontrolujete notifikácie a „skroluje“ po svojom feede na sociálnych sieťach, aj keď to robil len pred malou chvíľou. Má jednoducho pocit, že mu môže ujsť nejaký článok, fotka, udalosť, proste niečo, čo si nemôže dovoliť nechať ujsť.
Túžba zostať neustále v kontakte s tým, čo robia ostatní v online je taká nutkavá, že vyvoláva ľútosť a strach zo straty niečoho dôležitého. Môže prerásť až do formy nelátkovej závislosti a k patologickému používaniu internetu.
FOMO má negatívny vplyv na psychické zdravie a pohodu. Prejavuje sa rôznymi spôsobmi. Človek môže byť smutný, ľútostivý, pripadať si „obídený, vynechaný z diania“, samotársky, prežívať stres, ale aj motýle v bruchu. Vyústi to do „opúšťania“ reálneho sveta a normálneho fungovania, človek sa začne „strácať“ v nablýskaných prísľuboch sociálnych sietí.
Prečo tak veľmi bažíme po pozornosti v online svete?
Každý sa snaží prezentovať najlepšie ako vie, v najlepšom svetle a vzbudzovať dojem, že jeho život je dôležitý. Lajky nám posilňujú „sociálne ego“ a sýtia potrebu uznania a pozornosti. Tak si prídeme výnimočnejší a hodnotnejší, navyšujeme si sebadôveru a sebaistou. Takúto „závislosť“ si ľahšie vytvárajú psychicky labilnejší ľudia, so sklonom k nízkemu sebahodnoteniu a sebaúcte. Práve preto je to nebezpečné, stávajú sa ľahkou korisťou tých, ktorí to dokážu zneužiť.
Ohrozuje digitálna doba vzťahy?
Áno, dáva vzťahom zabrať. Mnoho ľudí žije utajené paralelné životy. Online spojenectvá im prídu vzrušujúce a bezpečné zároveň. Nevyžadujú si totiž autentické emócie odohrávajúce sa tu a teraz, zoči-voči jeden druhému.
Ľudia majú vďaka sieťam veľa príležitostí zažiť dobrodružstvo, prežiť niečo zakázané alebo sa len tak zabávať. Všetko je ľahko dostupné. Veľakrát sú online spojenectvá „dobrou náhradou“ bez veľkej námahy. Môžeme si písať s bytosťou, ktorú sme nikdy ani nevideli, a tak nasýtime potrebu blízkosti, výnimočnosti, pozornosti. Hľadáme vo virtuálnych vzťahoch niečo, čo nám chýba v tých reálnych.
Má to však to úskalie, že pravé emócie sa nedajú precítiť instantne – sme sociálne bytosti a potrebujeme reálnu interakciu a živé emócie.
Prináša život na sociálnych sieťach skutočne hrozby?
Je to ako s nožom: záleží na tom, ako ho používame a kto ho používa. Cez sociálne siete sa šíria informácie, ktoré sú tak relevantné, ako aj zavádzajúce. Dajú sa zneužiť a manipulovať nimi ľudia, čoho sme denne svedkami. Virtuálny svet je plný nebezpečných nástrah pre maloletých a ľudí, ktorí nevedia používať kritické myslenie, čoho príkladom sú hoaxy.
Majú deti žiť na sociálnych sieťach?
Vnímam to ako potenciálnu hrozbu, lebo deti môžu dávať obrazovke prednosť pred reálnym životom a reálnymi zážitkami. Vo výskumoch sa ukazuje, že sociálne siete tak prispievajú k socializácii, ako aj udržujú ľudí v izolácii a podporujú ich v asociálnosti, na čo sú deti väčšmi náchylné. Je s tým spojená aj tzv. narkotizačná dysfunkcia. Tak, ako si dospeláci dávajú svoju nutnú cigaretu, tak si deti dávajú ďalšiu a ďalšiu stránku na webe. S pocitom, že sú napojené na nekončiaci prúd zábavy, ktorú si samé vyberajú. To ide na úkor ich zdravého psychického vývoja, lebo časté používanie internetu môže narúšať činnosti, ktoré majú pozitívny vplyv na duševné zdravie, ako je napríklad spánok a fyzická aktivita.
Čo so šikanou na sociálnych sieťach?
Kyberšikana je rastúcim problémom a niektoré prieskumy hovoria, že 7 z 10 mladých ľudí ju zažilo. Oproti klasickej fyzickej šikane je tá digitálna neraz invazívnejšia a psychicky devastujúcejšia, pretože má väčší dosah na celý sociálny život obete. Najčastejším prípadom kyberšikany je zverejňovanie urážlivých a posmievačných komentárov na sociálnych profiloch a v diskusiách pod fotografiami. Technológie sú na strane užívateľov. Každá sociálna sieť umožňuje nahlasovať obťažujúce príspevky a blokovať konkrétnych používateľov. Žiadna zo služieb kyberšikanu netoleruje a pokiaľ ide o vážne porušenia, profil útočníka bude zablokovaný či zrušený. Účet, ktorý nahlásenie urobí, zostáva vždy v anonymite.
Odborníci odporúčajú, aby obete pri výskyte prvých opakovaných útokov nereagovali odpoveďami a protikomentármi. Záškodníci totiž očakávajú reakciu a na rozdiel od šikany vo fyzickom svete sa ticho zo strany obete nedá interpretovať ako strach a slabosť, ale skôr ako to, že si z toho obeť nič nerobí a útok na ňu nemá žiadny efekt.
