Čo je to, čo chcete, potrebujete, čo vás robí šťastnými? Ako tomu prispôsobujete život okolo seba? Otázky, ktoré vás privedú k hľadaniu zmyslu života. A k nutnosti dobre sa orientovať v samých sebe. Poznať nielen svoje silné stránky, ale vedieť prijať a chcieť posilniť tie slabé. Pretože to, čo je hore, má vždy svoj odtlačok aj dole – to je zákonitosť synchronicity. Keď vnútorné udalosti (sny, vízie, predtuchy) majú príslušnú obdobu aj vo vonkajšej realite, a vnútorný obraz alebo predtucha sa ukázali ako pravdivé.
Stačí byť sám sebou?
Kľúčová úloha sebaprijatia spočíva v tom, aby sme sa dokázali tešiť z toho, kým sme a nachádzali vo svojom bytí zmysel a uspokojenie. Cesta k sebe nás núti pýtať sa, ako si počíname vo vzťahu k sebe aj k svetu. Chce od nás odpovede, kde je v našom živote presah, po ktorom prahne naša duša, a kvôli ktorému sme tu. Bez odpovedí nejdeme v ústrety sebe, ale sme skôr vlečení tým, čo na nás tlačí zvonka.
Sebareflexiou k lepšiemu JA
K tomu, kým chceme byť, sa vo svojom živote vzťahujeme. Podľa toho si vyberáme hodnoty, ktoré vyznávame. Naše lepšie JA si pýta svoj nelimitovaný priestor s rešpektujúcimi hranicami. Vieme mu ho poskytnúť sebareflexiou. Je tým nástrojom, ktorý nám umožňuje úprimne sa obrátiť k svojim pocitom, myšlienkam, ašpiráciám a postojom, aby sme mali jasnejšie vo svojom rozhodovaní a snažení.
Sebareflexiu možno označiť za akúsi osobnú analýzu, ktorá človeku pomáha stať sa takým, akým chce byť. Zároveň je kľúčom k sebauvedomeniu. To pomáha sebapoznaniu a celé sa to prepojí do sebaistoty. Keď poznáme svoju hodnotu, nepodliezame ju, ani ju falošne nepreceňujeme.
Osem sfér, ktoré potrebujeme preskúmať
Profesor psychológie Gregg Henriques vymedzil základné oblasti sebareflexie. Sú to tie, ktoré sa podieľajú na vytváraní obrazu človeka o sebe samom, a zároveň vytvárajú priestor skúmať, v ktorej rovine sebazdokonaľovania sa potrebuje rozvinúť.
Pri hľadaní kľúčových odpovedí pre ďalšie smerovanie je užitočných týchto osem „poznaní“ týkajúcich sa:
1. rodinnej a vlastnej vývinovej histórie,
2. svojich prianí, motivácie, potrieb a emócií,
3. svojich obrán a spôsobov ako zvládať kritiku,
4. silných a slabých stránok,
5. vlastných hodnôt, presvedčení a svetonázoru,
6. zmyslu svojho života,
7. spätnej väzby od druhých,
8. rodného kultúrneho prostredia.
Sebarozvojom k dobrému životu
Keď máme odpovede, ktoré potrebujeme, prepracujeme sa k tomu, že by nás C. Rogers, jeden z najvýznamnejších humanistických psychológov, popísal ako „plne fungujúcu osobu“. Tá smeruje k tomu: „Byť tým JA, ktorým človek naozaj je“. Tvrdil, že „dobrý život je proces, nie stav bytia. Je to smer, nie cieľ cesty. Smer, ktorý tvorí dobrý život, je ten, ktorý si zvolí celý organizmus (JA), keď má psychologickú slobodu ísť ktorýmkoľvek smerom.“
C. Rogers zaviedol výraz „dobrý život“ a popísal jeho znaky:
- otvorenosť voči prežívaniu, kedy nie sú ohrozujúce zážitky popierané,
- vzrastajúca existenciálna kvalita žitia, prejavujúca sa plným žitím v každom okamihu, s neobmedzenosťou voči prežívaniu tu a teraz, s objavovaním možností riešiť situácie,
- posilňovanie dôvery vo svoj organizmus, v seba samého, v schopnosti uspokojiť všetky potreby rastu, ako sú láska, priateľstvo, vzťahy, sebaaktualizácia,
- rozvíjanie tvorivého sebavyjadrenia pre naplnenie svojho života, citlivá vnímavosť voči vlastnému prežívaniu premietajúca sa v dôveru v seba.
Našli ste tieto znaky vo svojom živote? Dali by sa ešte väčšmi posilniť a rozvinúť? V čom konkrétne? Zapíšte si svoje úvahy, urobia vám dobrú službu pri zadefinovaní si toho, ako si ďalej pre seba dobre vyberať.
Kvalitný život sa nedá kúpiť, ale nie je zadarmo
Všetko úsilie venované procesu „dobrého, kvalitného života“ si od nás vyžaduje poriadne zabrať a rásť, uskutočniť zo svojich možností čo najviac. Rogers vystihol tento proces sebauskutočnenia krásnym vyznaním: „Na ľudských bytostiach je nesmierne vzrušujúce to, že keď je jednotlivec vnútorne slobodný, zvolí si ako dobrý život práve tento proces stávania sa samým sebou.“
My si vyberáme, akými chceme byť
- Našou prácou, činnosťou a postojmi vždy prispievame k istej zmysluplnosti. Denne robíme rozhodnutia, ktoré majú vplyv na naše budúce konanie. Rozvojom svojich možností získavame dôstojnosť a rešpekt voči sebe.
- Bez zmyslu pokojne prežijeme – avšak s tým, že vtedy prežívame, nie žijeme! Lenže nežijeme, aby sme prežili, ale aby sme žili. A nie je to o tom, že by sme potrebovali mať všetko aj nič zároveň. Stačí sa pohybovať v ústrety k podnetnejším a obohacujúcejším zážitkom.
- Najväčšie sebauspokojenie spočíva v našej schopnosti pomáhať iným. Zmysel spočíva v prínose a našej užitočnosti, v žití pre niečo vyššie než pre seba samého. Kľúčom k nájdeniu naozaj hlbokej radosti je uvedomenie si toho, že sme prepojení s ostatnými.
- Šťastie je vedľajší produkt naplneného života. Keď chodíme proti sebe, zvádzame vnútorný boj a kopí sa nám frustrácia. Z tej nespokojnosti nemôže vzísť radosť. Keď žijeme v súlade s vlastnými hodnotami, presvedčeniami, potrebami a cieľmi, máme všetko potrebné na vybudovanie si života, ktorý nám prinesie naplnenie a uspokojenie.
