Rovnováha je ako jednorožec 

purple-g9c914346c_1920

Všetci o ňom hovoria, ale nikto ho nevidel. 

Pre vyvažovanie neplatí, že to má byť buď jedno alebo druhé. Rovnováhu tvorí jedno aj druhé. Keď vášnivo pracujeme, máme aj vášnivo oddychovať. Sporný býva pomer medzi výkonom a oddychom, preto sa vyvažovanie tvári ako neviditeľná vec.

T. Ferriss v knihe Štvorhodinový pracovný týždeň poukazuje na fenomén multitaskingovej doby:

„Najhoršie zo všetkého je nebyť schopný ani relaxovať, ani byť produktívny. Sústreďte sa buď na prácu, alebo na niečo iné – ale nič medzi tým.“

Už ste prišli na to, ako to poriadne oddeliť? Mne pomáha lietadlový mód na telefóne. 

V lete máme veľa príležitostí dobre sa o seba postarať. V dovolenkovom leňošení nájde myseľ oddych, ktorý tak veľmi potrebuje. Hoci, aj tak si šrotuje to svoje a vysmieva sa nám, že ju nevieme kontrolovať. Potrebujeme sa to naučiť, lebo tlačenie na nepretržitú produktívnosť vypína vitalitu mysle. Niekedy varovne, niekedy fatálne. Potom to chce veľa úsilia na obnovu systému, ktorý keď vyčerpáme, odmieta spolupracovať. 

Preto potrebujeme na vytváranie duševnej rovnováhy oddychový čas, aby sme mohli naberať pozitívnu energiu a duša stíhala doháňať telo. Fungujeme obdobne ako presýpacie hodiny. V hornej polovici je všetko to, čo má počas dňa prepadnúť úzkym hrdlom dolu, aby sa deň uzavrel a my sme zregenerovali. Keďže hrdlo je úzke, máme tendenciu cezeň pretláčať toho viac odrazu. Vďaka tomu môžeme hodiny poškodiť. Prestanú správne odmeriavať veci na dosahovanie rovnováhy. Stane sa to, že obetujeme výkonu svoje potreby tak fyzické, ako aj emočné a duševné. 

Bez plynulosti a vyváženosti sa nemáme dobre. Padáme na stranu frustrácie a bezmocnosti. Dovolenka je servisný čas pre naše hrdlo hodín, aby sa toho cezeň chvíľu presýpalo menej a mohla sa k slovu dostať bezstarostnosť a spontánnosť. Nech z nás nie sú podráždení, v úzkom otvore zaseknutí plniči úloh.

Prajem vám leto podľa vašich predstáv, nech stretnete jednorožsca. 

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka