Posledné dni často telefonujem s chlapíkom, povedzme Oskarom, ktorý sa veľmi trápi, lebo v komunikácii so svojou exmanželkou a dospievajúcimi dcérami potláča svoje pocity, odsúva ich a snaží sa ich nedávať najavo. Doteraz sa mu to veľmi neoplatilo a funguje v krízovom stave tak dlho, že mu už ani nepríde krízový, akurát pociťuje, že sa mu to mstí na kvalite života.
Ja ako life kouč mu pomáham s tým, aby dokázal svoje pocity pomenovať, rozumieť im a vyriecť ich pred tými, ktorých sa týkajú. Ide mu to ťažko, lebo Oskar to nikdy nerobil. Niekedy je zmätený sám zo seba, lebo jeho emócie sú silnejšie ako rozum, čo sa jeho pragmatizmu vymyká. Potrebuje objaviť cestu, po ktorej sa vydá, lebo iba on sám najlepšie vie, aká mapa ho dovedie do cieľa a či chce k nej aj kompas.
V Oskarovej bezmocnosti sa rozťahujú pocity zranenosti, opustenosti, prázdnoty a vydávania sa napospas milovaným bytostiam. Učí sa im čeliť aj tým, že spoznáva sám seba a svoju dušu, aby dokázal vyjadriť negatívne pocity, ktoré prevracajú jeho život naruby. Uvedomuje si, že keď dokáže vyriecť, čo cíti, prepracuje sa ďalej k hľadaniu riešení a zlepšení, ktoré by mu v komunikácii so „stratenou“ rodinou pomohli.
Sprostredkúvam mu zásady, ktoré odborníci odporúčajú na to, aby bol proces komunikácie efektívnejší a konštruktívnejší. Keď som ich podľa múdrych kníh pripravovala, uvedomila som si, že sa môžu hodiť každému z nás, lebo negatívne emócie nás „prepadajú“ znenazdajky a nepýtajú sa nás, či s nami môžu niečo urobiť.
Ak budete chcieť najbližšie vyjadriť čo sa vám nepáči, s čím nesúhlasíte a prečo vám to vadí, môžete si pomôcť týmito radami:
– začnete tým, že popíšte, čo ste postrehli. Použite formulácie ako: „Všimol som si“, „Mám dojem“ – tak dávate najavo, že ide o váš pohľad na vec,
– objasnite možné následky z problémovej situácie, ale bez vyhrážania a obviňovania,
– povedzte priamo, aké pocity to vo vás vyvoláva. Používajte pritom osobné formulácie. Nie zovšeobecňujúce: „To bolo zlé“, ale sebaotváracie: „To ma nahnevalo“. Bez zábran sa priznajte k svojim pocitom. Keď bude druhá strana o nich vedieť, nemusí si ich domýšľať a dotvárať podľa seba,
– vyhnite sa priamym útokom, lebo znemožňujú konštruktívne riešenie. Nehovorte: „Oklamala si ma“, ale povedzte: „Pripadá mi to tak, že si v tejto veci nejednala férovo“,
– buďte otvorení voči pohľadom ostatných na váš problém, zaujímajte sa o to, ako vidia veci oni,
– využívajte rozhovor na to, aby ste mohli uzavrieť dohodu,
– negatívne pocity, ktoré vami hýbu vás upozorňujú na to, že chcete, aby bolo niečo inak,
– nie je nutné štylizovať sa do role toho, komu bolo ukrivdené, ani hľadať vinníka,
– impulz svojich pocitov viete využiť na to, aby ste sa mohli postarať o zlepšenie kvality svojho života.
Keď si hovoríte, či sa vám to vôbec oplatí, lebo oveľa viac energie vás stojí „niečo“ vydolovať zo svojho vnútra, než radšej povedať niečo neosobné, tak myslite na Jacksona Jessa: „Keď bežíš, môžeš prehrať. Keď nebežíš, je isté, že prehráš.“
