Už sa vám asi stalo, že nejaký váš vzťah (akýkoľvek) skončil zle a zanechal po sebe nepríjemnú pachuť. Až takú, že prekrývala aj nové chute alebo dokonca potlačila chuť na nový vzťah. Je to pochopiteľné. Vždy nás zabolí a zraní, keď zle odhadneme človeka. Ak sa k tomu pridruží pocit, že nás využil, máme čo robiť, aby sme to ustáli. Zrada a krivda sú zbrane ťažkého kalibru, spôsobujú ostrú bolesť a vyžadujú dlhý čas hojenia. K tomu všetkému nás priľahne ľútosť, a tá váži tony. Jedného dňa však všetka tá bolesť bude dávať zmysel. Premení sa postupne na silu, ktorú neskôr využijeme. Za predpokladu, že sme sa z lekcie od toho človeka niečo naučili a odpustili mu. Ľudia robia vždy najlepšie, čo v danom okamihu vedia a k čomu ich vedú vlastné motívy a naplnenie vlastných potrieb. Hoci nás do toho zatiahnu, nie je to naše zlyhanie. Je prirodzené, že očakávame práve toľko, koľko dávame, v tomto však spravodlivosť nefunguje. Napriek veľkému riziku sa nám vyplatí, aby sme sa k ľuďom správali priateľsky, lebo v 99 % sa nám to vráti späť. Keď to aj príde vo verzii, ktorú sme si neprosili, malo to nejaký význam, ten sa však ukáže neskôr. A my sa naučíme, že nás môže bolesť buď zraňovať, alebo aj meniť. V tom máme na výber.
