Prečo nám dáva zabrať zostať vo vzťahu verný?

Publikované v mesačníku Moja psychológia v čísle 11/2019

Cudzoložstvo existuje od čias, kedy sme vymysleli manželstvo, a rovnako tak tabu, ktoré sa na naň vzťahuje. Práve teraz vo všetkých kútoch sveta niekto niekoho podvádza alebo je podvádzaný. V tejto chvíli mnoho ľudí na neveru myslí a zvažuje ju. Alebo rovno dotvára milostný trojuholník ako tajný milenec a milenka. Moralizovanie hádže všetku neveru do patológie. Páchajú všetky tie milióny ľudí skutočne zločin?

Monogamia znamenala pre našich predkov jedného partnera na celý život. Snažili sa o to, aby vzťah ustál všetky turbulencie a nevzdávali to tak ľahko. V našom súčasnom digitálnom svete môžeme o monogamii hovoriť skôr z pohľadu toho, že máme vzťah s jedným človekom naraz. Máme totiž na výber z toľkých možností, že nám býva jeden človek málo, keď je taká bohatá ponuka, zvyknú mi vravieť mileniáli.

Moderná ideológia manželstva sa vyvinula do podoby akéhosi produktu. Stačí si ho zadovážiť, zobrať domov a po testovacej prevádzke zistiť, že niektoré časti chýbajú alebo celkom nesedia. Hor sa reklamovať, prísľub bol predsa na dokonalý výrobok, ktorý nemá nárok na nejakú chybovosť.

Láska je zložitá a nevera ešte zložitejšia

Príťažlivosť je trikrát silnejšia než gravitácia. Nevera z nej profituje. Skúste odolať neodoľateľnému, hlavne keď si na pomoc privolá hormónovú alchýmiu s chemickým kokteilom, ktorý opije veľmi rýchlo.
Nevera však nie je práve téma, o ktorej by chceli ľudia zanietene diskutovať. Zvyčajne sa o nej rozpúta vášnivá debata až vtedy, keď sa niekomu, koho poznáme alebo kto je známy, „stala“. Vtedy sme všetci experti na to, ako sa jej mali dotyční vyhnúť a nedopustiť ju.

Zo svojej praxe môžem potvrdiť, že nevera sa vyskytuje tak v dobrých, ako aj zlých manželstvách a partnerstvách. Dokonca naďalej aj tam, kde je cudzoložstvo kruto odsúdeniahodné. Viete si predstaviť, že na svete je ešte stále deväť krajín, kde sa neverná žena trestá smrťou?
Nevera má, napriek všeobecnému odsúdeniu, oproti manželstvu jednu veľkú výhodu – vyznačuje sa húževnatosťou, ktorú jej formálny zväzok môže závidieť. A hoci máme takmer neobmedzenú slobodu voľby odísť zo vzťahu, nevery sa to nijako nedotýka. Nie je totiž taká čierno-biela, ako sa na prvý pohľad zdá.

Ako mám vedieť, že ide o neveru?

Mali ste za posledných 12 mesiacov pohlavný styk s niekým iným, než so svojím partnerom? Keby bola definícia nevery taká ľahká, ako odpoveď na túto otázku, moja práca by bola jednoduchšia. Hoci keď sú niektoré previnenia jasné, svet viny je taký nepriehľadný ako svet samotnej sexuality.
Žiadna dohodnutá definícia nevery neexistuje. Zadefinovanie nevery nie je pevné. Žijeme v dobe, kedy virtualita ponúka stále sa rozširujúcu škálu potenciálne nedovolených stretnutí. Tým sa aj náš postoj k nevere zmenil. Digitálny svet nám umožnil zameniť výmenu bozkov za obrázky s penisom a prsami. Z hodiny strávenej v hotely sa stalo nočné flirtovanie na niektorej zo sociálnych sietí, prípadne aj na viacerých súčasne. A utajený obed nahradil tajný účet na facebooku.

Z toho vyvstávajú otázky: Je chatovanie podvádzanie? A čo sextovanie, sledovanie porna, tajná závislosť od zoznamovacích aplikácií, platenie za sex, erotické tance v klube, masáže so šťastným koncom…?

Zadefinovanie toho, čo je už za hranicou vernosti je závislé od dohody partnerov a toho, ako majú pravidlá vykomunikované. Nestačí sa totiž iba domnievať, že viem, čo už je pre partnera cez čiaru. Niektoré páry si stanovia záväzky priamo, ale väčšina postupuje omyl-pokus. Vzťahy sa neraz riadia zmesou nevyrieknutých pravidiel a rolí, ktoré začíname dávať dokopy na svojej prvej schôdzke.

Nevera obsahuje tri prvky

Tajomstvo, emočnú angažovanosť a sexuálnu alchýmiu. Pri tajomstve je milostná aféra v utajení pred primárnym vzťahom a dúfa, že nebude odhalená. Citová dôvernosť a neskrývaná úprimnosť patrí tomu, koho milujeme a s kým žijeme. Väčšina ľudí vychádza z predpokladu, že partner je ich hlavným emocionálnym spoločníkom – človekom, s ktorým budú zdieľať svoje najhlbšie sny, ľútosti aj úzkosti. Zrada preto neprináša iba sex s niekým iným. Do zrady môžeme zahrnúť nepatričnú citovú blízkosť, ktorá by mala byť vyhradená výhradne pre partnera. Keď sa to stane, kruto to zasiahne primárny vzťah. Môže sa týkať vzťahov, ktoré sú rýdzo platonické, my ich však vnímame ako „príliš dôverné“. Keď svoj vnútorný život otvoríme niekomu inému, je predpoklad, že to partner právom môže pokladať za zradu.

Sexuálna alchýmia nemusí zahŕňať sex, ale je erotická. To, čo si predstavujeme môže byť také mocné a vzrušujúce ako skutočné milovanie. Mnoho afér nie je o sexe, ale o túžbe. O túžbe cítiť, ako ten druhý po nás túži, o túžbe pripadať si exkluzívne, mať pozornosť, náklonnosť a starostlivosť.

Pochopiť neveru neznamená ospravedlňovať ju

Toto potrebujem často prízvukovať, aby bolo jasné, že neveru neodporúčam. Je to obdobné, ako vsadiť všetky peniaze v kasíne na jednu kartu – pravdepodobnosť, že to vyjde, je totiž mizivá. Nevera môže vzťah revitalizovať, ale aj nie. Vie ho knokautovať tak, že sa z toho už nikdy nepozbiera.

Mám otázku na telo: „Boli by ste neverní, keby ste vedeli, že sa na to nikdy nepríde?“ Skúste si teraz odpovedať. Keď budete úprimní, pridáte sa k vysokému počtu kladných odpovedí. Sme totiž ľudia a je to ľudské mať hriešne myšlienky. To však neznamená, že sa musíme podľa nich správať. Tým sa líšime od zvierat. Vieme sa ovládať a obmedzovať. Keď chceme, vieme, môžeme, dokážeme…

Mýty okolo nevery

Neplatí vo všeobecnosti, že muži podvádzajú z nudy a strachu z intimity. A že ženy podvádzajú kvôli osamelosti a túžbe po intimite. Rovnako tak, že verný partner je zrelý, oddaný, rozumný. A ten, kto zahýba je sebecký, nezrelý a chýba mu sebakontrola. Je veľa mýtov okolo nevery, ktoré nesedia. Evolučne sme poskočili a nevera s nami. Napríklad, novodobý fenomén emocionálnej nevery. Býva bez dôkazov, táto nevera býva nepriznaná a neodhalená. Ľudia do nej skĺznu ľahko a nevinne. Polovica mojich klientov s ňou má skúsenosť. Ženy omnoho väčšmi znepokojuje, keď je ich partner citovo neverný, než keby mal sex mimo vzťah. Muži sú na citovú neveru svojich partneriek menej vnímaví.

Sexuálna úprimnosť sa nenosí. Bývam svedkom, ako zložito sa klientom rozpráva o intímnych potrebách a túžbach. Nie sme na to zvyknutí, hanbíme sa a rozpakujeme hovoriť o túžbach, ktoré by nemuseli byť dobre prijaté alebo pochopené. Stávajú sa z nich tajomné komnaty, ktoré potom chodíme otvárať do cudzích hradov.

Prečo zahýbame?

Najskôr sa pozrime na to, ako sme skonštruovaní. Antropológovia majú pre nás teóriu o troch rôznych „mozgových tendenciách“. Prvou z nich je tá, v ktorej sexuálny impulz ovplyvňuje mnoho nášho správania. Druhá sa týka romantickej lásky, kde vytvárame vzťahy závislosti s vysokými emocionálnymi a osobnými nákladmi. Tretia tendencia má na svedomí formovanie zdravého pripútania, kedy sa vzťah stáva miestom plným porozumenia, z ktorého majú prospech obidvaja z partnerov.

Nevera nás upozorňuje na tri skutočnosti: na nejaký už skôr existujúci stav, aktuálne problematický vzťah alebo problematickú osobu vo vzťahu. To ľudí dovedie ku kompenzácii nejakého nedostatku, túžby po vyplnení prázdnoty alebo odhodlania nájsť východisko.

Aféry sa tak môžu stať formou sebaobjavovania alebo hľadania novej či stratenej identity. Neraz sa ľudia tajne vydávajú von zo vzťahu, aby pohľadali samého seba. Pre takto hľadajúcich nie je potom nevera príznakom problému, je to skôr expanzívny zážitok, ktorý prináša rast, skúmanie a transformáciu.

To, čo otriasa veľkou ambíciou lásky

Moja skúsenosť tiež hovorí, že nevera „vychádza“ z toho miesta, kde máme priškripnuté emócie. Keď to veľmi zjednoduším, býva to naša nostalgia nad neprežitými životmi, nepreskúmanými identitami a nevyskúšanými cestami, ktoré nás ťahajú mimo našu vzťahovú ohradu. Všetky naše túžby, aj tie najzatracovanejšie, sú odrazom našej ľudskosti.

Pri hodnotení nevery často skĺzneme k efektu pouličnej lampy. Ani opilec nehľadá kľúče tam, kde ich stratil, ale tam, kde je svetlo. My ľudia máme sklony hľadať veci na miestach, kde sa hľadajú najľahšie a nie tam, kde je väčšia pravdepodobnosť nájsť pravdu. Lebo neraz nevieme, čo by sme si s ňou počali.

V knihe Neala Donalda Walscha Hovory s Bohom (Conversations with God) Boh hovorí:
„Dokonalá láska je vo vzťahu k citom tým, čím je dokonalá biela vo vzťahu k farbám. Veľa
ľudí si myslí, že biela je absencia farby. Tak to nie je. Je to zhrnutie všetkých farieb. Biela je
kombináciou všetkých ostatných existujúcich farieb. Nie je teda láska rovnako tak nie absenciou emócií (nenávisti, hnevu, žiadostivosti, žiarlivosti), ale zhrnutím všetkých emócií? Je to zhrnutie všetkého. Konečný súčet. Všetko.“

Kvalita vzťahu prudko závisí od kvality zážitkov

Najčastejším rozčarovaním vo vzťahu je, keď sa romantický ideál nezhodne s neromantickou realitou. Žijeme v kultúre, ktorá nás zvádza prísľubom niečoho „lepšieho, mladšieho a šťavnatejšieho“. Všetky tie kulty mladosti, krásy a tela nám nepretržite nahovárajú, že môžeme dostať niečo lepšie, než to, čo máme. Už som zažila páry, ktoré sa nerozišli preto, že by boli nešťastní, ale preto, že by mohli byť šťastnejší.

Slovesu „milovať“ sme odobrali jeho pôvodnú úlohu a už neznamená aktívne sa činiť. Zmenilo sa na pasívne zotrvávanie v stave nadšenia, poblúznenia a túžby. Pravdaže, chceme, aby nás vzťahy inšpirovali a transformovali. Tým pádom ich hodnotu, a tiež dlhovekosť, podmieňujeme tým, ako dobre dokážu priebežne uspokojovať náš hlad po vzrušení, zážitkoch a pestrosti. Dostávame sa tak do pasce toho, ako nás naše vysoké očakávania týkajúce sa osobného šťastia motivujú k podvádzaniu. Lebo ako inak by sme sa dostali k tej tajuplnej erotickej rovnici, ktorá stojí na príťažlivosti s prekážkami, čo vytvára parádne vzrušenie. Práve balansovanie na nebezpečnej hrane medzi extázou a nešťastím popisujú moji klienti ako pravý náboj, ktorý ich udržiava na žive a dodáva im „šťavu“.

Nevera má konkurenčnú výhodu

Má vždy dostatok fantázie, nechýba jej túžba, veľa pozornosti, romantika a hravosť. Spoločné sny, náklonnosť, vášeň a nekonečná zvedavosť – to všetko je obsiahnuté v tom tajuplnom magickom nedovolenom sprisahaní. Manželstvo alebo dlhodobý vzťah musí čeliť upadajúcej zvedavosti, ochabujúcej angažovanosti, fádnosti, stereotypu a rutine. Všetko akoby zovšednie a stratí iskru.
Vedomie tejto zákonitosti zároveň poskytuje trvácnym a monogamným vzťahom nádej, aby sa inšpirovali a do manželského spolužitia zakomponovali scenáre z nevery. Randiť, písať si erotické správy, vymýšľať si netradičné stretnutia a experimentovať v sexe môžete, aj keď máte na to papier.
Nedá sa totiž spoľahnúť na to, že keď ste si raz vernosť sľúbili, že sa bude diať iba silou pevnej vôle. Práve naopak, potrebujeme sa naučiť žiť v neistotách, vábeniach, príťažlivosti a fantáziách – svojich vlastných aj partnerových. A popritom ctiť a žiť hodnoty, ktoré vyznávate, a na ktorých ste vybudovali svoj vzťah.

Päť dopovedaní k emočnej angažovanosti

  • Prechovávať túžby a city k iným je prirodzené. Máme však na výber, či sa nimi budeme riadiť alebo nie.
  • Nevera môže vzťah zničiť, zachovať, posilniť alebo vytvoriť nový. Každá nevera vzťah predefinuje a každý vzťah si určí, aký bude odkaz nevery.
  • Väčšina z nás prežije za život dva alebo tri významné dlhodobé vzťahy alebo manželské zväzky. Niektorý z nás to zvládnu s jedným a tým istým partnerom.
  • Vzťah chráni pred stereotypom, keď aj obyčajným denným prestaveniam dáme premiérovú atmosféru.
  • Naši partneri nám nepatria, sú nám zapožičaný s možnosťou predĺženia lehoty alebo aj nie.
Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka