Každý človek žije svojím vlastným tempom a prežíva svoju podobu reality. To je tiež dôvod, prečo každý z nás žije vo vlastnom jedinečnom svete.
Pohľady ľudí na podstatu reality sa rôznia, čo vedie k tomu, že každý z nás má odlišné životné skúsenosti. Nech sú akékoľvek, sú vonkajším prejavom našich východiskových postojov, ktoré nie sú o prechodných túžbach a rozmaroch alebo meniacich sa nápadoch. Sú to tie postoje, ktoré vytvárajú náš svetonázor a ovplyvňujú rebríček hodnôt. Komplexne poňaté – to, ako myslíme, o čom hovoríme a čo robíme je podmienené práve našimi postojmi, cez ktoré reagujeme a interagujeme s ľuďmi.
Hoci každý z nás vo svojej jedinečnosti reaguje svojsky, niektoré naše prejavy sa dajú do istej miery „kategorizovať“. Barbara Bergerová, autorka knihy Deset duchovních zákonu popisuje päť typických životných postojov, ktorým dala krycie mená: chrobák, mučeník, uctievač modly, horolezec a veriaci.
Ako z opisov zistíte, sú trochu nadsadené, ale Barbara tvrdí, že zámerne preháňala, aby nám bolo zrejmé, s akými názormi a spôsobmi myslenia definujú ľudia vzťah ku všetkému, čo nám život prináša.
Chrobák
Má materialistický pohľad na podstatu reality. Ľudia s týmto nastavením vidia svet ako hmotný či fyzický úkaz. Život či realitu dokážu vnímať pomocou svojich fyzických zmyslov, ale to je všetko. Za touto podobou reality nenájdeme žiadnu základnú príčinu, pretože sa zdá, že sa zjavila odnikiaľ. Neexistuje preto žiaden poriadok či dôvod, aby sa niečo dialo. Ľuďom s týmto názorom pripomína ľudský život život hmyzu. Chýba im harmónia a dôvod pre akékoľvek dianie. Týmto ľuďom potom často pripadá, že život je jeden veľký chaos. Všetky životné zážitky a udalosti sú pre nich len dielom náhody. Niektorí skončia „rozpučený“ bez toho, aby pre to existoval nejaký dobrý dôvod, zatiaľ čo iní majú šťastie a žijú dlhým, šťastným „chrobačím“ životom. Či však bude patriť medzi šťastlivcov, chrobák nijako ovplyvniť nedokáže.
Mučeník
Má dualistický pohľad na život a na podstatu reality. Ľudia s týmto postojom zameriavajú svoju pozornosť na dualistickú podstatu skúseností. Kamkoľvek sa pozrú, vidia dobro a zlo, tmu a svetlo, lásku a nenávisť, chorobu a zdravie, chudobu a bohatstvo a tak ďalej. V súlade s týmto pohľadom existuje v ľudskom živote veľa utrpenia vyvolaného tým, že sa ľudia zmietajú sem a tam medzi dvoma protikladmi odkiaľ niet úniku. Ľudia s týmto názorom na podstatu reality často veria, že životný scenár starostlivo pripravil sám Boh. Niektorí dokonca veria, že ťažkosti, ktoré zažívajú, sú trestom za hriechy, ktoré spáchali v minulosti.
Uctievač modly
To je ďalší prejav materialisticko-dvojúrovňových pohľadov na život. Ľudia s takýmito východiskovými postojmi veria, že ich osud závisí od vonkajších síl, teda od síl mimo ich kontrolu. K takým patria napríklad veci, ako sú dedičnosť, horoskopy (postavenie hviezd a planét), pohlavie, vek, národnosť, alebo vzdelanie. Často sa rozhodnú zamerať sa na ďalšie vonkajšie sily v snahe vytvoriť si v živote rovnováhu a harmóniu. Odovzdávajú sa teda širokej škále síl, ktoré predstavujú iní ľudia a / alebo vonkajšie veci či úkazy (z tohto dôvodu o sa o nich hovorí ako o tých, ktorí uctievajú modly). Takouto modlou môže byť lekár, učiteľ, vodca nejakej sekty, liečiteľ, psychiater, ale aj zvláštny stravovací režim, lekárska starostlivosť, alternatívna medicína a podobne. Inak povedané, človek, ktorý uctieva modly, prenáša zodpovednosť za svoj osud na nejakú vonkajšiu silu – človeka, životosprávu, vec alebo okolnosti.
Horolezec
Ľudia s týmto názorom na život či východiskovými postojmi sú v zásade orientovaní na úspech. Či už sú zameraní materialisticky alebo duchovne, veria vo svoje vlastné sily, v samých seba a schopnosť uspieť. Tento východiskový postoj podporuje názor, že život je dobrý a ľudia majú schopnosť ho pre seba a svoju rodinu zabezpečiť. Ide o typ predvoleného postoja, ktorý zvyčajne tvoria aspoň čiastkové postoje myšlienkových pochodov aktuálne najúspešnejších ľudí vo svete obchodu, športu, umenia a politiky.
Veriaci
Ľudia s týmto pohľadom na život sú zvyčajne presvedčení, že existuje určitý poriadok či zmysel života. Často veria v Boha či iný druh vyššej moci, pričom súčasťou ich viery je predpoklad, že ľudské bytosti smerujú v rámci evolúcie k niečomu vyššiemu a lepšiemu. Mnoho ľudí z tejto kategórie verí v reinkarnáciu, rovnako ako budhisti či hinduisti, čo zásadne mení ich celkový pohľad na súčasný život. Všeobecne povedané, viera vo vyššiu moc predstavuje spôsob myslenia, ktorý ovplyvňuje každučký aspekt ľudského života, vrátane spôsobu, ako si dotyčný dokáže poradiť s významným prechodom zvaným smrť.
Našli ste sa v niektorom opise?
Ponúkam vám ešte jednu možnosť skúmať svoj životný postoj.
Akú máte odpoveď na otázku: Hráte svoju životnú hru útočne alebo defenzívne?
Vo svojej koučovacej praxi pomerne rýchlo rozoznám, kedy sa so mnou rozpráva „útočník“. Dokáže totiž rýchlo aktivovať obrazotvornosť a prijíma nové výzvy, prichádza na nové nápady a nové riešenia. Výzvu chápe nielen ako podnet ku konfrontácii s vonkajším svetom, ale tiež ako povzbudenie k vnútornej činnosti. Nebojí sa rozčeriť hladinu, vie, že obrazy na nej potom jasnejšie uvidí.
„Hráč v defenzíve“ sa, naopak, vzpiera všetkému, čo by mohlo nejako obmedziť či spochybniť jeho potrebu udržiavať vlastné zvyklosti a potrebu byť zaistený a chránený. Je spokojný, keď sa nič nemení a keď všetko zostáva pri starom. Žije si v stojatých vodách a nestojí o hádzanie žabiek.
Z môjho pohľadu platia pre každého účastníka životnej hry dve zásadné pravidlá, a to:
- mať väčšiu vieru v seba, než v kohokoľvek iného – iba tak neprehráte hru proti žiadnemu hráčovi, ktorý by sa pokúšal vybudovať svoju moc na vašej dôvere,
- umenie otvoriť sa, ktoré nemá nič spoločného s tým, či sa chce niekto dozvedieť, čo mu chcete povedať. Otvoriť sa znamená oprostiť sa od niečoho, čo nechcete ďalej potláčať.
