Päť pravidiel, ako mužom lepšie porozumieť

photo-1466661948023-7c7d12e77328

Ženy sa ma často pýtajú, ako sa v mužoch lepšie vyznať. Vždy zaplesám nad tým, ako chceme pochopiť opačné pohlavie. Vypláca sa to, lebo nie je nič horšie, ako skĺznuť do povrchných schém, zašlých mýtov, mylných predpokladov a rodových stereotypov.

Prinášam podnety zo svojej praxe zo sprevádzania mužov a odporúčam päť pravidiel, ktorými sa vieme nechať viesť. Berte to, prosím, orientačne, mnohé veci som zjednodušila.

PRAVIDLO PRVÉ

V žiadnom prípade sa nepokúšajte muža zaradiť do priečinka bezcitného sebca

Pokým ide o emočné potreby oboch pohlaví, taký zásadný rozdiel v nich nenájdeme. Muži, rovnako ako ženy, túžia po pokoji, chcú cítiť radosť, potešenie, hrdosť, vzrušenie a záujem. Vyhýbajú sa bolesti, hanbe a strachu, lebo tieto pocity sú prepojené so stresom z prežitia. Chlapi vyhľadávajú spojenie, pretože im dodáva pocit bezpečia. Možno to nepriznajú, ale prajú si, aby sa ich „duše“ dotýkala iná „duša“. Hľadajú porozumenie a empatické pochopenie, pretože to im dodáva pocit, že sú videní, vnímaní a výnimoční.

Keď sa im týchto potrieb nedostáva, sú nepokojní a necítia sa šťastní. Ak už partnerku majú, a vzťah s ňou nie je naplnený, hľadajú záchranu u inej ženy alebo v niečom inom. Toto je ten moment, ktorý mužov ohrozuje – niekedy sú takí lační po niečom, čo im chýba, že sa ulakomia na náhrady. Uspokoja sa s niečím, čo im síce celkom nevyhovuje, ale povedia si, že lepší vrabec v hrsti…

Zaúraduje evolúcia, ktorá nás štedro obdarila veľkými mozgami so schopnosťou rozumieť, premýšľať a prípadne zavrhnúť naše vyvinuté biologické preferencie. Alebo im dať zelenú… Závisí od toho, podľa čoho sa rozhodneme. My ženy bývame uštipačné a tvrdíme, že muži sa často rozhodujú iným orgánom než mozgom. Ale keď budeme úprimné, ani my nie sme svätice. Napokon, niekto tým mužom asistuje…

PRAVIDLO DRUHÉ

Emocionálny mozog muža sa zásadne nelíši od ženského

Muž neustále porovnáva emocionálne nabité udalosti so spomienkami na predošlé pocitové zážitky. Rovnako ako my ženy. Aj chlapi sú zraniteľní, pretože interpretujú prítomnosť z hľadiska minulých traumatických zážitkov. Ak sa niektoré sekvencie súčasného príbehu podobajú na minulosť, tón hlasu alebo výraz tváre, amygdala automaticky vysiela poplašný signál do ostatných častí mozgu. Potom si chlap pomyslí: „Nikto si ma tu neváži“; „Nikomu tu na mne skutočne nezáleží“; „Som ponížený“; „Hrozí mi zničenie alebo pasca“.

Keď mužom pomáham, aby dokázali rozprávať o svojich zraneniach a hanbe, je to pre nich ťažké. Nemajú chuť niekoho zasväcovať do svojich zranení. Vnímajú to ako ohrozenie pocitu bezpečia.

A obávajú sa o svoju mužskú identitu, ktorej súčasťou je, že predsa neplačú a nefňukajú. Radšej budú dávať najavo hnev a budú dominantní, ako by odokrývali svoje zraniteľnejšie pocity studu a strachu. Často sa obávajú o svoj status a majú hrôzu z poníženia a straty moci. Z tohto pramení ich precitlivenosť na ohrozenie vlastnej rytierskej identity.

PRAVIDLO TRETIE

Mužovi skutočne chýba manuál na pochopenie toho, čo sa v ňom odohráva

V našej kultúre sa od mužov sa očakáva, že sa oddelia od príjemného spojenia a identifikácie s opatrujúcou matkou a rýchlo nastolia vlastnú autonómiu a telesnú nezávislosť. Preto majú chlapci málo skúseností s „jemnými“ pocitmi, ako je smútok, strach, zranenie a hľadanie útechy. Tie patria do kategórie zahanbujúcich. Stále platí, že keď sa chlapec poraní, nemá bežať za mamičkou, ale brať to ako chlap. Sama mám takú skúsenosť pri výchove syna – starí otcovia v našich rodinách sú zástancami „maskulínnej ideológie“. Radi zdôrazňujú mužskú samostatnosť, nezávislosť a silu, prejavy nehy a láskyplnej starostlivosti považujú za ženské zbrane.

Mýty typu, že chlap nepotrebuje byť emočný sú, našťastie, dávno prekonané. Bez emócií by muži nevyhľadávali ženy. Akurát, muži nevyfasovali manuál, ako rozumieť tomu, čo sa v nich odohráva. Práve intímny vzťah im v tom je nápomocný. Učia sa v ňom, ako chápať vlastné prežívanie, aj partnerkino. Povedané zložito psychologicky, partneri fungujú ako dynamické emocionálne systémy v interakcii.

PRAVIDLO ŠTVRTÉ

Muži túžia po pravej láske, len sú niekedy netrpezliví

Muži vyhľadávajú podporné a láskyplné vzťahy, pretože sa v nich cítia dobre. Vyhýbajú sa nerovným a odsudzujúcim vzťahom, pretože sa v nich cítia zle. Nie však vždy a za každých okolností. Niekde v nich sa dostáva k slovu aj deštruktívny mód, ktorý ich potom vháňa do vzťahov, kde ich čaká veľa bolesti a zranení. Bolo by to na veľký článok skúmať prečo, a Freud by mal hlavné slovo.

Pre zjednodušenie uvádzam svoju skúsenosť z praxe. Muži obmedzujú samých seba. Príliš sa zamestnávajú predstavou, čo by im mal život priniesť. Majú svoje očakávania a požadujú to, čo je pre nich (podľa nich) dobré (aj keď v skutočnosti to tak byť nemusí). Tým však bránia sami sebe, aby sa zamilovávali zdravým spôsobom, a do vhodného človeka. Bez komplikácií a trápení, nezvratných následkov a emočných jaziev.

Láska nemá byť tvrdo zaslúžená, ani sa za ňou nedá hnať. Muži bývajú netrpezliví, keď hľadajú partnerku, ktorá by ich podnecovala k rastu, ale nelipla na nich. Túžia po takej, ktorá ich nechá ísť do sveta s vierou, že sa vrátia späť. O tomto je skutočná láska, a vždy sa na ňu oplatí počkať. Muži to vedia, lenže sú lovci a niekedy si povedia, že lepšia je aspoň nejaká korisť, ako nijaká.

PRAVIDLO PIATE

Muži sú silní a odvážni a aktivujeme to v nich my ženy

Myslím si, že mužom ubližuje pretrvávajúci pohľad na nich, kedy musia byť za každých okolností a vždy silní. S tým súvisí ich zraniteľnosť. Chcú byť silní, aj im to príde prirodzené. Keď však zrazu príde okamih, kedy sú vyčerpaní a nezvládajú vysoké tempo a pokusy o dokonalosť, pocítia strach priznať sa s tým, tobôž nejakej žene. Predpokladajú, že by to vnímala ako zlyhanie, a to by ich nesmierne ranilo. A tak muži kráčajú až za hranicu znesiteľnosti bolesti, ktorú nepriznávajú. Neraz v tom uviaznu a robia kvôli tomu psie kusy. Než získajú múdrosť svojimi životnými skúsenosťami a zistia, že láska nemá žiadny protiklad. Túžia ju prinášať do každodennosti a do všetkých vzťahov, lenže zápasia s tým, že je to umenie, ktorému ich nikto neučil.

Sila a zraniteľnosť sú dve strany jednej mince. Keď na to chlapi prichádzajú, dovoľujú si priznať sa, že sú zraniteľní. To je prejavom ich sily a odvahy. My ich za to neskonale milujeme. Niekedy však spôsobom, akým nepotrebujú. Lenže to si volia chlapi sami.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS