Päť mentálnych cvičení na podporu zmeny

woman-g6cba87175_1280

Čím väčšmi sme zakorenení vo svojich zvykoch, stereotypoch, schémach a istotách, tým menej veríme, že sa nám oplatí podniknúť niečo nové. Predstava skutočnej zmeny býva skľučujúca, lebo máme pochybnosti, či sa dá dosiahnuť a udržať. 

Aj malá zmena k lepšiemu je lepšia ako žiadna zmena. Preto každá zmena stojí za to – vedie k reštrukturalizácii seba. Učíme sa sebaovládaniu, sebadisciplíne a zvládame emočné nepohodlie. Vedie to k tomu, že dokážeme zo dňa na deň, z týždňa na týždeň a z mesiaca na mesiac držať navigáciu (teda seba) stále tým istým smerom, ktorý sme si pre seba vybrali. 

Zaoberať sa zmenou mobilizuje myšlienky k úvahám o tom, ako vydať zo seba niečo viac. Prekračovať hranice svojich schopností, chodiť mimo komfortnú zónu a opúšťať bublinu pohodlia sa postará o statočný postoj. 

Dobrá mentálna príprava uľahčuje čeliť prekážkam a komplikáciám. Týchto päť odporúčaní vám pomôže nazerať na zmenu z rôznych perspektív.

  1. Máte predstavu, aká zmena by sa vám páčila?

Má zaváňať dobrodružstvom, či radšej vzrušením, vášňou, alebo silou a odhodlanosťou? Keby ste k nej mali priradiť pozitívnu emóciu, ktorá by vo vás prebudila chuť naplno sa do nej pustiť, ktorá by to bola? 

Pýtam sa na to preto, lebo je ťažké niečo zmeniť, keď to robíme rovnako počas mnohých rokov. Je to ako chcieť odrazu obrátiť ťažkú bojovú loď, ktorá tento manéver nedokáže. Výhodnejšie je byť plachetnicou a umne využívať silu vetra. Na to slúžia pozitívne emócie, nadľahčujú nás, aby sme sa mohli slobodne otáčať a pohotovo meniť smer.

2. Skontrolujte si myšlienky, ktoré sa vám so zmenou spájajú

Keď sa v živote skutočne niečo mení, treba počítať aj s bolesťou, frustráciou, smútkom, ľútosťou, chaosom… Každý z nás opakovane zažil nápor negatívnych pocitov, a tak nám príde bezpečnejšie zotrvať pri tom, čo dôverne poznáme. Práve naše neúspešné pokusy velia hlave, nech radšej o zmene iba sníva, než by pridala do zbierky ďalší nepodarený pokus.          

Zvrátiť to dokáže uvedomenie, že nie také dôležité, ako zle a nepríjemne sa cítime. Rozhodujúce je, čo z toho odvodzujeme a ako interpretujeme to, s čím sa konfrontujeme. Podľa toho, aký filter použijeme, nás to vedie buď k rezignácii a pasivite alebo k proaktívnosti a hľadaniu možností. 

Keď sa pristihneme, že uvažujeme ako obeť, ktorá nemá na výber, mali by sme si urobiť poriadok so svojou mentalitou. Lebo chcieť niečo vo svojom živote zmeniť býva predovšetkým o výzve dôverovať samým sebe. Bez toho zakopávame o svoje neúspešné experimenty a oberáme sa o motiváciu.

3. Než sa začnete snažiť, preverte svoje dôvody a motívy  

Miera cieľov pre zmenu, ktoré si určujeme na základe minulej skúsenosti, sa nazýva ašpiračná úroveň. Predchádzajúci úspech ju zvyšuje, neúspech vytvára veľa pochybností. Za primeranú mieru ašpiračnej úrovne možno považovať cieľ o niečo vyšší, než bol posledný dosiahnutý úspech. Iba tak pocítite efekt zo svojho snaženia. Potrebujete malé víťazstvá. Chcete počuť potlesk. Aby sa malo odhodlanie z čoho vytvárať. Keby to nebolo dobre počuť zvonka, vyžadujte od seba ocenenie za každý posun vpred. Nepreháňajte to však s očakávaniami, aby ste si latku nenadsadili nad naše reálne možnosti a kapacity.

4. Vytvárajte si energiu z predstavy, ako sa budete cítiť, keď niečo zmeníte.

Vôľa vystaviť sa zmene čerpá z toho, aké budú benefity z nej. V tom je moc potenciálnych ziskov, ktoré keď aspoň o trochu prevážia straty, môžete sa pustiť do práce. Aj preto, lebo máte voči sebe zodpovednosť niečo podniknúť. Nikto to za vás neurobí, hoci sa s tým dobre obchoduje – stačí sa nechať uniesť reklamou a kultom dokonalého človeka 21. storočia. 

Keď si dokážete predstaviť, aký vplyv bude mať urobená zmena na kvalitu vášho života, povedie vás to k odhodlaniu hľadať spôsoby realizácie postupných krokov. 

5. Dajte si výzvu, ktorá vyžaduje napnúť sily a schopnosti.

Na výzvach je čarovné to, že majú spravidla veľmi jednoduché, priamočiare zadanie. Samotné napĺňanie výzvy už také jednoduché nie je. Nemalo by byť. Ak sa cez výzvu rútite s veľkou ľahkosťou, nie je to pravá výzva. 

Výzva ako taká sa zvyčajne zrodí z uvažovania nad tým, že nie ste s niečím spokojní, necítite naplnenie, zmysluplnosť… niečo vám chýba, s niečím nerezonujete a chcete to zmeniť. Rozmýšľať o cieľoch znamená premýšľať o tom, kam sa chcete dostať a čo získať. 

Zvážte svoje slabé stránky a situácie, v ktorých sa vám opakovane dejú zlyhania. Premyslite si stratégiu, ktorá vám pomôže. Ak cítite, že máte slabú vôľu, prispôsobte si vonkajšie podmienky tak, aby vám snaženie uľahčili.

Nájdite argument proti každej výhovorke, ktorá vás napadne, a zmeťte ju zo stola. Aj drobná zmena v navyknutom stereotype môže významne ovplyvniť váš budúci úspech.

Pamätajte, aj jedna malá zmena v návykoch, prinášajúca lepší pocit zo seba, stojí za námahu. Môžete byť potom na seba hrdí. Vaša sebaúcta porastie a vy budete sebaistejší – povzbudíte sa do nových výziev namiesto odkladania nenaplnených túžob!

Je lepšie prežívať emočné nepohodlie zo svojich rozumných opatrení, než zvládať emočné nepohodlie s dôsledkami zo svojich nebezpečných zlozvykov.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS