Čo nechcem v živote prepásť? Čo mi chýba? Čoho mám dostatok? Čo je pre mňa ťažké na sebe prijať? Kam chcem smerovať svoju životnú energiu? Aké sú moje priority a hodnoty? Žijem podľa nich? Ak nie, čo mi bráni? Čo vo vás vyvolávajú tieto otázky? Keď si hovoríte, že sa na ne neodpovedá ľahko, pristavte sa pri nich. V odpovediach viete nájsť „vlákna“, z ktorých tkáte samých seba.
Vzor, do ktorého sa „vypletáme“, ovplyvňuje naše vnímanie. Pozeráme na svet cez to, čo v sebe nosíme. Niekedy si pripadáme akísi „deraví“ a niečo nám do výpletu chýba. Bez toho, aby sme to hľadali, to neobjavíme. Občas sa spoľahneme, že to k nám príde samo, bez vynaloženia veľkého úsilia. Môže a nemusí. Zaručený spôsob je vždy v oddaní sa činorodosti a vytváraní si vlastných vzoriek. Tie sa dajú rozpletať a meniť.
Pri tých prebratých vzoroch z katalógov nie je flexibilita ani variabilita, sú dané. Originál sa vždy väčšmi cení. Preto smelo do tvorenia, nič nemôžete pokaziť, iba si vyskúšať, aké to je, keď o veciach rozhodujete slobodne vy sami. A pamätajte: „Používajte talent, ktorý máte. Lesy by boli tiché, keby tam spievali len tí najlepší vtáci.“ Vyriekol Henry Van Dyke. Ja podotýkam, že za talentom nehľadajte nič veľkolepé. Je to mix vašich najlepších schopností, ktoré z vás robia toho, kým ste.
