Láska si vyžaduje čas, pozornosť, úsilie, ocenenie, trpezlivosť aj sebaovládanie. Nebýva to vždy jednoduché. Preto si niekedy nevyberieme lásku. Sme len ľudia. Keď láska vyhrá nad hnevom, uponáhľanosťou, odsudzovaním a kritikou, môže do komunikácie vstúpiť láskyplnosť. Vtedy sú z nás lepší ľudia a svet je krajšie miesto pre život.
Čím to je, že láske nedávame prednosť?
Podľa mňa samotným životom. Niekedy sa tak ženieme, že drobnosti idú bokom. Nemáme sa kedy pristaviť pri maličkostiach. Pritom práve na nich záleží. Vieme to, ale zvykne vyhrať niečo dôležitejšie a naliehavejšie. V konečnom dôsledku menej podstatné než láska, ale na to prichádzame niekedy až v momente, keď to ľutujeme.
Pamätám si, ako mi raz večer syn Krištof, vtedy päť ročný, vyčítal, že ho nepočúvam. Uistila som ho, že ho počúvam a on sa ohradil: „Nepočúvaš ma tak, aby si ma aj videla.“ Pozrela som sa na neho a uvidela jeho sklamanie z toho, ako bolo v počítači niečo dôležitejšie, než jeho zážitok zo škôlky, ktorý potreboval vyjadriť celým svojím telom.
Zahanbene som vyhabkala ospravedlnenie a uzavrela som s ním dohodu, že ma vždy upozorní, keď ho nebudem „poriadne počúvať“. Pre mňa to znamenalo strážiť si, aby som mu venovala ničím neprerušovanú pozornosť a bola s ním v danej chvíli. Nie som v tom dokonalá, ale nebyť jeho lekcie, nedotiahnem to k vedomejšiemu vnímaniu toho, kde sa moja pozornosť „tu a teraz“ nachádza.
Pozornosť ako cenný klenot
Krištof ma naučil, že bez ohľadu na to, aké nepohodlné je zdvihnúť zrak, a bez ohľadu na to, aká som zaneprázdnená, mám sa o človeka zaujímať. Som mu za to vďačná.
Jedna z najkľúčovejších vecí vo vzťahu je totiž pozornosť. A najdôležitejší spôsob, ktorým ju prejavujeme, je počúvanie. Také, kedy sa na človeka “napojíme” a dáme mu vedieť, že v tej chvíli sme tam iba pre neho. Bez toho, že by sme niečo hodnotili, kritizovali, vyčítali, alebo sa niečím iným zaoberali. Vtedy má človek pocit výnimočnosti, lebo v danej chvíli nie je nič dôležitejšie ako on. Potrebujeme tieto chvíle, aby sme si prišli ľúbení.
Pozornosť vyhráva, ale aj vyznania sú dôležité
Za ďalšiu významnú vec vo veciach lásky považujem vyjadrenie obdivu, uznania a ocenenia. Spoliehame sa, že veď musí byť milovanej bytosti jasné, ako nám na nej veľmi záleží a aká je pre nás jedinečná. Verte mi, počuť to častejšie ako raz za rok dokáže divy 😍
Odporúčam prejavovať lásku hmatateľným spôsobom na pravidelnej (ideálne dennej) báze. Mám na to pomôcku. Niektorá z týchto viet vyrieknutá alebo napísaná na lístočku má obrovskú moc vystihnúť vašu náklonnosť:
- Najviac na tebe zbožňujem…
- Rada by som ti poďakovala…
- Oceňujem, keď…
- Mrzí ma, že občas…
- Vážim si, keď…
- Nikdy nezabudnem, ako si…
- Môj život by bez teba…
Dávate lásku najavo každý deň?
Keď som tvorila tento blog, ponúkla som na sieťach, že rada do neho zaradím vyznania, ktoré mi čitatelia napíšu. Vedela som, že v nich bude obsiahnutá pravá esencia toho, prečo ľúbime a cítime sa ľúbení.
Lucia I.: „Na osobách, ktoré milujem, milujem ten pocit bezpečia, ktorý mi dodávajú. A tiež pocit bezprostrednosti a to, že môžem byť sama sebou v každej chvíli.“
Od R. pre J: „Už iba prítomnosť človeka, ktorého ľúbim je pre mňa obrovským darom. Milujem, keď jej svietia očká pri úspechu, čo sa tvorí v rúre; ľahký humor, ktorým odľahčuje každú ťažobu; pokojnú múdrosť, ktorou dokáže upokojiť každú situáciu; nekonečné rozhovory na všetky témy sveta… Milujem každú sekundu, ktorú mi je dopriate s ňou byť a tiež to, že ma robí lepším človekom.“
Ľubka: „Ľúbim mojich ľudí a som za nich nekonečne vďačná. Aktuálne by som chcela povedať svojej dcére, s ktorou sme už vyše pol roka odlúčené a ešte ďalší čas budeme, že ju veľmi ľúbim. Páči sa mi na nej jej otvorená myseľ, láskavé srdce a to, že na sebe pracuje. Všetky chcené zmeny začína od seba. Je mojou inšpiráciou, našim darom.“
Michaela R: „Na ľuďoch, ktorých milujem, mám rada hlavne chvíle, ktoré spolu prežívame. Či už sú to tie príjemné, alebo aj tie menej. Milujem, keď sa spolu smejeme, ale aj keď plačeme. Vieme sa navzájom podporovať a inšpirovať. Hlavne, vážime si jeden druhého, i tretieho, či štvrtého… Sme si vedomí, že to, čo prežívame, bude síce trvať večne v našich srdiečkach, no s obmedzeným časom, ktorý sme dostali do vienka.“
Od J. pre M: „Milujem na tebe, ako ma dokážeš rozosmiať, podporiť a citlivo „upratať“, keď sa odtrhnem z reťaze. Pri tebe môžem byť sama sebou a byť na to hrdá. Tvoja veľkorysosť, rešpekt a nadhľad ma poháňajú k snaženiu neprestávať na sebe pracovať. Ďakujem ti za to, že si po mojom boku.“
Moje prianie pre vás
Zostať urazení, alebo ľúbiť? Zostať nahnevaní, alebo ľúbiť? Ponáhľať sa, alebo ľúbiť? Lamentovať, alebo ľúbiť? Nadávať, alebo ľúbiť? Kričať, alebo ľúbiť? Kritizovať, alebo ľúbiť? Neodpustiť, alebo ľúbiť? Mať posledné slovo, alebo ľúbiť? Mať moc, alebo ľúbiť? Mať strach, alebo ľúbiť? Mať pravdu, alebo ľúbiť?
Áno, voľba je ľúbiť. Vtedy si vyberáme vzťah. Tým si vyberáme spokojnosť a šťastie. Na tom záleží väčšmi, než na ostatných veciach.
Prajem vám veľa lásky vo všetkom a vo všetkých okolo vás, aj vo vás.
