„Ako si vybudujem život podľa vlastných predstáv?“ – to je otázka, ktorá zaznieva v mojej koučovni často. Mám ju rada, vždy ponúka dobrodružnú výpravu so skvelými objavmi. Aby sa na ňu začal človek baliť, chce to od neho postoj „objaviteľa“. Je to protipól k „prežívačom“, ktorí reagujú len na to, čo od nich očakávajú ostatní. Dobrodruh prejde uvedomením, že svoj život netreba prispôsobovať ostatným, ale sebe. Nové putovanie začína v bode, kedy si povie, že vystupuje z kolobehu, ktorý ho točí smerom, kam nechce a kde sa mu nepáči.
Dobrodruhov možno spoznať podľa ich postojov. Štyri mi prídu kľúčové:
DOBRODRUH SA BAVÍ – dokáže ovládať svoje osobné životné ťažkosti a peripetie, a pritom sa naplno vložiť do dôležitých vecí. Neprikladá tomu, čo robí, zbytočnú vážnosť a dramatickosť, aby si ego pripisovalo zásluhy z vlastnej dôležitosti. Proste urobí, čo treba, a potom si dopraje zábavu. Nemá problém zasmiať sa sebe samému, keď niečo pokazí alebo sa pomýli. Berie to ako učiacu sa skúsenosť, ktorá nepotrebuje melodrámu ani tonu sebaobviňovania. Má prirodzenú schopnosť navodiť v ľuďoch, ktorí sú v jeho blízkosti chuť baviť sa spolu s ním. Neúnavne hľadá rôzne spôsoby, ako pridávať na zábavnosti svojmu životu. Berie ho s ľahkosťou, a pritom zodpovedne.
ROBÍ VECI S URČITÝM ZÁMEROM – keď je treba niečo urobiť, pustí sa do toho, nehľadí na komplikácie, hľadá možnosti a spôsoby. Jeho myseľ preháňa uvažovanie cez proaktívny mód, nemá kedy si zúfať, lebo je činorodý. Dobre si rozmyslí, či má význam niečo odkladať, vie, že ho to počká. Nerobí veci so zámerom, aby si vylepšoval svoje ego, predviedol sa, alebo pred niekým vyzeral lepšie. Dobrodruh robí veci s otvoreným srdcom, je vyladený na potreby a túžby tak svoje, ako aj ostatných. Jeho pozitivita žije z energie toho, že mu dáva zmysel nezištne slúžiť ľuďom a pomáhať ostatným bez toho, že by v tom hľadal profit pre seba. Spolieha sa na silu svojho vnútorného charakteru.
DOBRODRUH JE SÁM SEBE PRIATEĽOM – hoci sa mu nie všetko darí podľa predstáv a býva netrpezlivý, nahnevaný a prihodia sa mu zdanlivo nepochopiteľné veci, verí v svoje hodnoty. Počká na seba, než sa pozviecha z frustrácie a prijíma sa aj vtedy, keď veci zbabre. Vie, že má ďalší pokus a považuje za ľudské stúpať aj mimo vytýčenej cesty. Aj keby bolo jeho rozpoloženie zasiahnuté pochybnosťami, plne preberá zodpovednosť za svoje činy a skutky. Je voči sebe súcitný a zhovievavý, lebo vie, že k rastu patria aj spomalenia a zastavenia. Nazerá na seba ako na človeka, ktorý sa zo všetkých síl snaží. A taký si zaslúži úctu a rešpekt.
ŽIJE PRE OKAMIH, KTORÝ SA PRÁVE DEJE – minulosť je preč a čokoľvek sa v nej stalo považuje za odviate. Aj keď dobre vie, že minulé udalosti ovplyvnili jeho súčasné uvažovanie a to, ako sa cíti, nevzdoruje voči tomu a nevracia sa opakovane späť. Zaobchádza so svojimi myšlienkami a pocitmi ako so svojou neodmysliteľnou súčasnosťou. Nedopustí, aby bol zviazaný udalosťami, ktoré sa odohrali v minulosti, a ktoré už nedokáže zmeniť. Vychádza z východiskovej pozície tu a teraz a díva sa vpred na obzor, kam smeruje. Necúva, aby niečo pozberal zo zeme, ide vpred, aby si vyberaním obral, čo chce.
Dobrodruh stavia na tom, že ked’ vie, prečo niečo robí, tak mu to dáva silu. Vníma každý jedeň deň ako príležitosť prežívať život naplno, bez obmedzujúcich presvedčení a manipulačných povier – slobodne, nespútane a radostne. Od seba poodstupuje, k ostatným sa približuje.
V každom z nás je dobrodruh – niekedy aktívnejší, dakedy odpočívajúci, inokedy čakajúci…
Najlepšie sa má, keď sa ním necháme viesť. On už nejako vie, kam mierime a načo nám to bude. Môžeme sa na neho spoľahnúť, je naším dobrým alter egom, len mu tú dôveru potrebujeme preukázať.
