Nikto nie je taký bohatý, aby sa bez neho obišiel…

a nikto taký chudobný, aby ho nemohol darovať. Premýšľate, čo by to mohlo byť? Prišli ste na to? Áno, toto motto je o úsmeve a jeho hodnote. Prišlo mi na um, lebo… a o tom je môj dnešný blog.

Keď ako life kouč počúvam, o čom mi ľudia rozprávajú, vnímam, ako nimi „hýbe“ každodenné myslenie. Nie vždy si však koučovaní v plnej miere uvedomujú, že práve myšlienky utvárajú ich život. Niekedy potrebujú sústrediť svoju pozornosť na sebapoznanie, aby prišli na to, že ani tí najlepší priatelia nedotvárajú ich životy v takej miere, ako myšlienky, ktoré v sebe nosia.

Schopnosť sebapoznania si cibríme po celý život, aby sme dokázali mať otvorený vzťah k svojmu vnútornému svetu, k sebaobjavovaniu a lepšiemu pochopeniu seba samých. Má to vplyv na našu „vyzretosť“, autonómiu, kreativitu a individualitu. Potom si pripadáme spontánny, nezávislý a tolerantný, pričom sa rozširuje náš tvorivý potenciál. To sú výhody, ku ktorým sa dá prepracovať, a netreba k tomu tak veľa, hoci na začiatku sa môže zdať, že je to veľmi dlhá a ťažká cesta.

Rada spomínam na žienku, ktorá túžila porozumieť sebe a tým aj svetu, v ktorom žije. Prešla strastiplnú cestu, než si uvedomila podstatu a pôvod negatívneho pohľadu na seba, z ktorého pramenilo jej negatívne sebahodnotenie. Dokázala urobiť pre seba veľmi veľa – praskla „bublinu“, ktorú si okolo seba vytvorila a cez ktorú sa k nej nikto nedostal, ani ona sama. Teraz si uvedomuje, že chce byť citlivá a vnímavá voči „bublinám“ ostatných, a tým, že začala voči sebe prechovávať viac úcty a rešpektu, dokáže to aj voči druhým. Podarilo sa jej preklopiť z negatívnej polohy uvažovania o sebe do tej pozitívnejšej. Postupne zmenila svoju vnútornú reč, čím ovplyvnila aj tú „vonkajšiu“ a ľudia okolo nej si všimli, že má iné, príťažlivejšie vyžarovanie. Začala vedome ukladať pozitívne informácie do svojho podvedomia a pochvaľuje si, ako sa jej vlastné objavovanie samej seba stalo súčasťou jej každodenného života, ktorý nie je pochmúrny – nabral nový zmysel.

Dobre si pamätám, ako si dala jedno z prvých predsavzatí – začať ráno úsmevom – najprv venovaným sebe a potom všetkým naokolo. Nešlo jej to ľahko a zo začiatku to nebol žiarivý úsmev, ale vytrvalo sa o to pokúšala, než zistila, aký efekt to prináša. Potom sa stal tento rituál prirodzenou súčasťou jej života a odštartoval proces, ktorý trvá…

Naša osobnosť je v neustálom stave rozvíjania a nikdy nie sme „kompletní“, preto nikdy nie je neskoro. Zato však potrebujeme myslieť na to, že zo dňa na deň nie je možné zmeniť celý svoj doterajší život. Malé, ale isté krôčiky nás postupne dovedú k veľkému vytýčenému cieľu. Drobné zmeny sa totiž dajú zvládnuť pomerne úspešne a utvrdzujú nás v tom, že budovanie nového „dobrozvyku“ je najlepší spôsob, ako vybabrať so zlozvykom. Napríklad aj s tým, ktorý vám neustále nahovára, aby ste o sebe pochybovali. Už henry Ford hovoril: „Ak si myslíte, že budete úspešný, alebo si myslíte, že nebudete, máte pravdu v oboch prípadoch.“

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS