Nikdy nie je priveľa múdrosti v jednom dni, ani priveľa medu v jednom kvietku

„Vy ľudia neviete odmeriavať svoje dni. Meriate len ich dĺžku a vravíte, že trvajú dvadsaťštyri hodín. No vaše dni majú niekedy hĺbku väčšiu, ako je ich dĺžka, a tá hĺbka môže obsiahnuť deň dlhý mesiac alebo rok. Preto nie ste schopní uvidieť svoj život“ – napísal Milorad Pavic v Poslednej láske v Carihrade. Pôsobivá kniha s podtitulom rukoväť veštenia osudu. Hrdina príbehu postupne spoznáva tajomstvo vlastnej osobnosti a dosahuje mystickú silu a ezoterickú múdrosť. Imaginácia autora je famózna, a hoci „zrelosť“, ku ktorej hrdina dospieva nie je celkom plodom jeho vlastného úsilia, podobenstvo o prekonávaní predurčenosti životnej púte je to, čo zvyknem s ľuďmi ako life kouč rozoberať.

Našla som v knihe veľa inšpirácií ako inšpirovať. Vybrala som si ju na voľnočasové čítanie a nakoniec mi dala viac, ako motivačná príručka. Tak to totiž v živote býva. Prídu nám do cesty často veci, o ktorých netušíme, ako nás môžu obohatiť. Preto sa nám oplatí byť otvorenými voči všetkým podnetom a vyberať si z nich. Uzatvárať sa do seba, aby sme boli v bezpečí pred okolitým nebezpečným svetom je ako naháňanie niekoho ďalšieho, kto by v našej samote samotárčil s nami. Hoci, aj to sa dá.

Naše životné dráhy sú v našich rukách. My rozhodujeme, aké chceme, aby boli, ako sa majú kľukatiť, vystierať, pretínať, kam majú zachádzať, čo obchádzať a podliezať či preliezať… Nesieme však za to aj zodpovednosť, hoci si zvykneme uľaviť, že keby bolo keby…

Mám zo včera smutný zážitok, kedy mladé žieňa priviedlo za mnou svoju mladšiu sestru, ešte školáčku s problémami, ktoré mala v jej veku aj ona. Prišla som na to, že žije s otcom alkoholikom a mama je od nej ďaleko, aby zarábala peniaze na dlhy, ktoré otec vyrába. V tomto prípade nemá veľmi krehká, ešte detská bytosť veľmi na výber. Ale jej rodičov by som… Napadá ma toho veľmi veľa, lebo páchajú na svojom dieťati obrovský zločin, za ktorý bude najväčšmi pykať iba ono samo. Kto tu nesie zodpovednosť?

V týchto situáciách cítim strašnú bezmocnosť, lebo ako môžem pomôcť, keď sa nedostanem k človeku, od ktorého to závisí?

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka