„Keď si zlomíš väzy, keď nemáš čo jesť, keď ti horí dom, tak to je problém. Všetko ostané je nepohodlie. Život je nepohodlný. Život je hrboľatý. Nauč sa rozlišovať medzi nepohodlím a skutočnými problémami. Dožiješ sa vyššieho veku. Áno, život je hrboľatý. Ale hrboľ na ceste a hrboľ na prsiach nie je to isté. Človek by sa to mal naučiť rozlišovať.“ Napísal Romert Fulghum v Ach, áno a mne prídu jeho riadky také výstižné, že k nim netreba nič dodávať.
Často dostávam od koučovaných otázku, prečo je sebapoznanie také dôležité a čo to vlastne znamená. Keď objasňujem, že základné poznanie samých seba neprichádza cez znalosti, vedomosti a zbieranie skúseností, vyvolám otázku: „Tak kde k nemu prísť?“ Nuž, sebapoznanie sa „deje“ od okamihu k okamihu, nie je to zhromažďovanie poznatkov o sebe. S trochou filozofie si dovolím tvrdiť, že svet sa nelíši od nás a našej činnosti, pretože je tým, čím sme my – a to vytvára problémy. Preto som začala obkľukou a najprv upriamila vašu pozornosť na to, ako na veci nazeráme.
Na spoznávanie samých seba sa nedá použiť žiadny zaručený návod, metodika, špeciálny program, nefungujú vzorce, ani vzory. To, čo nám pri sebapoznávaní „funguje“ potrebujeme objaviť, prepracovať sa k tomu, vybrať si to… a v tom nám vie byť kouč nápomocný – sprevádza nás pri odhaľovaní podstaty, ktorú máme v sebe skrytú. Nepotrebujeme nasledovať žiadnu autoritu, ani sa riadiť niečím vopred určeným, čo nám zaručí očakávaný výsledok. Tadiaľto podľa mňa cesta nevedie. Poznať samých seba, svoje impulzy, reakcie, myšlienkové pochody a myšlienkové mapy, byť si vedomý prítomného okamžiku, aj nevedomých pochodov vlastnej mysle – to sú úlohy iba pre nás samých. Nikto to nemôže urobiť za nás, aj keby sme si spasiteľa objednali. A hlavne, je to proces, ktorý nikdy nekončí, vždy budeme mať čo o sebe zisťovať.
Pre úspešné realizovanie spoznávania samých seba však vieme veľa urobiť, keď budeme vedome pracovať s vôľou porozumieť sebe samému a nežiadať od druhých, aby sa zmenili, alebo niečo naprávali. My sami nesieme zodpovednosť za vlastné prežívanie a správanie – nikto nie je na vine, ani nikto nemôže za to, že sa veci nedejú podľa našich predstáv.
Odvaha totiž neznamená nemať strach, ale schopnosť nedať sa týmto strachom ochromiť. Preto sa nebojte prekračovať vlastné hranice, prinesie vám to nečakané okamihy.
