Vypočula som si „klasický príbeh“ toho, ako žienka márne očakávala reciprocitu pri komunikácii s partnerom. Boli sme v priateľskej debate, tak som si dovolila zakontrovať aforizmom: „Na egoistoch je milé, že nerozprávajú o iných ľuďoch“. Zarazene a smutne prikývla.
Je to zložité sprostredkovať niekomu, že sa väčšmi zaoberá sebou, ako inými. Aj odo mňa zvyknete čítať, že Vám odporúčam pozitívne sebectvo. Avšak iba v prípade, že to nejde na úkor iných, práve ako prevenciu, abyto nešlo na úkor vás.
To, čo je vo vzťahu a v komunikácii nevyhnutné je, že človek nemôže byť ostrovom sám pre seba. Teda môže, akurát mu tam bude ťažko. Sebectvo totiž nie je to isté čo sebaláska. Sebectvo je istý druh chtivosti, ktorá je voči iným zahlcujúca, nepríjemná a bezohľadná.
Najsmutnejšie na tom nie je to, že sebec nedokáže milovať druhých – on nedokáže milovať ani sám seba. Preto pri človeku, ktorý je zahľadený iba do seba nevzťahujte na vinu seba. To, že niekto vyžaduje, aby ste žili tak, ako sa to páči jemu nie je vaša starosť, je to jeho problém.
