Neprehliadaje sa! Stvorte svoju lepšiu verziu

Publikované v mesačníku Moja psychológia v čísle 7-8/2020

Keď sa rozvíjame, pomáha nám to konať dobré veci. Vďaka tomu sme disciplinovaní v myšlienkach, aj pocitoch a môžeme byť autentickí a spontánni. Potom sme skvelou kombináciou samých seba – máme dobrú hlavu a dobré srdce, čo viac si môžeme priať? Vďaka tomu žijeme svoju lepšiu verziu seba a náš život má zmysel. Preto je dlhodobý rozvoj a rast pre nás taký dôležitý.

Dajte si povolenie odkryť svoje pravé JA

Byť úžasným znamená byť celistvým. Aj kongruentným a autentickým. Výrazy, ktoré používa psychológia v súvislosti so súladom medzi prežívaním, uvedomovaním, komunikáciou a správaním človeka. Takýto človek dokáže bez vnútorného napätia a obáv otvorene hovoriť o vlastnom preciťovaní, svojich myšlienkach a postojoch. Povieme o ňom, že je rýdzi, pravý, otvorený, transparentný.

Lenže čo s tými časťami seba, ktoré sa nám nepáčia a nie sme s nimi spokojní? Kam ich skryť a odpratať z cesty? Jung ako prvý použil termín „tieň“, keď hovoril o tých stránkach našej osobnosti, ktoré zavrhujeme zo strachu, nevedomosti, hanby alebo nedostatku lásky. Jeho základná predstava tieňa bola jednoduchá: „Tieň je osoba, akou by ste radšej neboli.“ Veril, že začlenenie tieňa má hlboký dopad, umožňuje nám objaviť hlbšie zdroje nášho duchovného života. „Aby sme to urobili“, odporúčal Jung, „musíme bojovať so zlom, čeliť tieňu, prijať diabla. Nie je iná možnosť.“

Je náročné spracovávať a znášať svoje vlastné chyby a omyly, omnoho ťažšie než cudzie. V praxi zažívam, že ľudia sú sami na seba tvrdší než k ostatným. Nerešpektujú vlastné hranice a chodia cez ne tak, že to ide na úkor ich samých. Dostávajú sa do rozporu so sebou a súlad je potom niečo nedostihnuteľné, až frustrujúce.
Odvaha byť samým sebou

Zrušte pocity menejcennosti, zmrzačujú vám dušu

Keď nám na niekom záleží, prejavuje sa to tak, že toho človeka vnímame a rešpektujeme so všetkými jeho potrebami, prejavmi a postojmi. Počúvame ho, debatujeme s ním, neodsudzujeme ho, nekritizujeme, nenaprávame… Prijímame ho takého, aký pred nami práve stojí.

Byť láskavý voči sebe samému nie je odlišné od toho, ako to preukazujeme iným. Stačí na to úprimné a empatické naladenie, bez odsudzovania a kritického hodnotenia, s prijímaním svojej jedinečnosti a svojich špecifických potrieb. Napriek tomu sa niektorým ľuďom ľahšie vytvárajú láskyplné vzťahy s inými, než samým so sebou.
Milovať seba samého je začiatok celoživotnej vášne, vyriekol Oscar Wilde. Niekedy treba na zrodenie tejto vášne podstúpiť proces, kedy sa človek do seba zaľúbi. Je to nevyhnutné na to, aby k sebe vzhliadal s úctou, rešpektom a obdivom. Nebýva to vždy samozrejmosťou. V detstve sa dajú ľahko nadobudnúť mnohé negatívne presvedčenia o sebe, ktoré potom vytvárajú esenciu nízkeho sebavedomia a malej sebadôvery.

Sebadôvera stojí na harmónii mnohých premenných

Sebaláska je priamo závislá od sebaprijatia. To tvorí kombinácia reálneho Ja – toho, ako sa vnímam, myslím, hodnotím a prežívam, a ideálneho Ja, ktoré tvoria predstavy, akým chcem byť. Keď nie je výrazný rozdiel medzi reálnym a ideálnym Ja, človek má veľa dôvodov na snaženie sa a hľadanie motivácie na dosahovanie svojich cieľov. Ak je však rozdiel medzi reálnym a ideálnym Ja priepastný, je zdrojom silnej frustrácie. Tá má na svedomí pocity menejcennosti prameniace z toho, že človek je so sebou stále nespokojný, kritizuje sa a podceňuje sa. Výsledkom sú „negatívne predpovede“ o sebe, ktoré vedú k pocitom neistoty a ohrozenia. V psychológii hovoríme o sebanapĺňajúcom proroctve. To krásne vystihuje aforizmus Henryho Forda, ktorý tvrdil, že či si veríme, že niečo dokážeme, alebo si neveríme, vždy máme pravdu. Pre človeka s nízkou sebaúctou je príznačné:

  • Preceňovanie pravdepodobnosti, že sa niečo zlé stane.
  • Preceňovanie dôsledkov, pokiaľ by k ohrozujúcej situácii došlo.
  • Podceňovanie vlastných schopností situáciu nejako riešiť.
  • Podceňovanie možnej pomoci z vnútra seba samého.

Sebaistý sebaobraz

Prirodzené sebavedomie je stav pokoja, ktorý začína v mysli. Žiadne rušenie zvonka, žiadne pochybnosti alebo porovnávanie sa s druhými, žiadny strach z omylov, žiadne obavy z toho, čo si pomyslia ostatní. K tomu je nápomocné zmeniť spôsob, akým pozeráte na samých seba. Napríklad tak, že sa dobre sa postaráte o všetky súčasti vlastnej sebaúcty. To posilní váš sebaobraz, aby bol odolnejší voči „poškodeniu“ zvonka.
Ľudia radi zneisťujú ostatných, aby odvrátili pozornosť od vlastnej neistoty. Krehkými sa stávate, keď si ich vnímanie, posudzovanie a hodnotenie beriete príliš k srdcu. Vy rozhodujete, čo je pre vás to významné, dôležité, podstatné. Vaša sloboda závisí od toho, či dáte väčšmi na seba alebo na to, čo od vás chcú ostatní. Až keď vyhoviete sebe, môžete vyhovieť im. Naopak to dobre nefunguje. Práve preto, lebo človeku sa nedostáva takej úcty, akú si zaslúži, ale takej, akú vyžaduje.

Šesť komponentov zdravej sebaúcty

  1. SEBAPOZNANIE – stojí na porozumení tomu, kto som „JA“. Podľa toho rozvíjate a udržiavate svoje osobné hodnoty, ktorými sa riadite pri rozhodovaní a správaní. Máte ich spísané a zoradené v rebríčku od prvej po desiatu? Je čas napraviť to.
  2. SEBAPRIJATIE – je o uvedomovaní si svojich silných stránok a pripustení si skutočnosti, že existujú oblasti, ktoré sú pre vás náročné a treba na nich pracovať. Vypracujte si listinu úspechov, kde si poznačíte všetko, za čo môžete byť na seba hrdí a čo sa vám podarilo. Rovnako tak si vypracujte listinu budúcich úspechov – vecí, ktoré chcete a potrebujete zvládnuť. Doplňte si k tomu, čo na to budete potrebovať.
  3. SEBADÔVERA – je schopnosť postarať sa o seba. Stojí za ňou presvedčenie, že máte kontrolu nad svojím životom a že sa dokážete vysporiadať s výzvami, keď sa objavia. Vystavovať sa výzvam znamená posilňovať svoje mentálne aj emočné zručnosti. To od vás chce chodiť mimo komfortnú zónu a učiť sa nové veci, byť otvorení zmene a experimentovať.
  4. SEBAVYJADRENIE – porozumenie tomu, ako s druhými komunikujete nielen slovami, ale aj výrazom tváre, držaním tela, intonáciou, oblečením, ktoré nosíte… Pýtajte sa ľudí, ktorým dôverujete, ako sa prejavujete, čo si na vás všímajú, ako to pôsobí. Podľa toho budete vedieť, čo máte vyladiť či skorigovať.
  5. SEBAVEDOMIE – je vlastne vedomie, že vaše názory, myšlienky a konanie majú hodnotu a že máte právo na ich vyjadrenie. V situáciách, kedy máte zábrany postaviť sa za svoj názor alebo postoj, a potom vás to škrie, je pre vás odkaz, že to máte urobiť. Vďaka tomu prekonáte strach z neprijatia a zistíte, že sa vlastne nič nestane, ak vás niektorí ľudia prestanú mať radi. Na tých vám nebude záležať, lebo si budete vyberať ľudí, s ktorými hodnotovo rezonujete.
  6. SEBAUVEDOMENIE – je všímavosť k vlastným pocitom kedykoľvek sa vynoria. K tomu potrebujete schopnosť sústrediť sa na to, čo sa s vami deje teraz a tu. Keď hlavu pohltia negatívne myšlienky túlajúce sa v minulosti alebo v budúcnosti, ste zajatec vlastných obáv a strachov. Pestovaním proaktívneho postoja a rozvíjaním emočnej inteligencie sa vyvíjate na zrelé osobnosti, ktoré si rozumejú a vedia sa podporiť.

Trojhlavý jednorožec

Nikto to nikdy nevidel, a predsa by to každý chcel mať… Sebaláska je špecifická a nemerateľná veličina. Láska, v ktorej nie je zahrnuté prijatie vás samých, je neúplná. Bez náklonnosti voči sebe nedokážete úprimne načúvať samým sebe, pretože si neveríte a pochybuje o sebe. Ostatní na vás tak aj reagujú a dovolia si prekračovať vaše tenké hranice, ktoré slabo bránite.

Rilke napísal, že „možno všetci draci našich životov sú princezné, ktoré len čakajú, až nás konečne uvidia krásnych a statočných. Možno všetko hrozné je v tom najhlbšom zmysle slova niečím, čo potrebuje našu lásku.“

Zmena sebahodnotenia je závislá od vašich zvykov a predstáv. Máte možnosť vybrať si nový prístup k sebe a zvoliť si svoju vlastnú cestu rastu. Nepôjde to bez opustenia starých spôsobov uvažovanie o sebe, ktoré do vás vložili v detstve. Vo vzťahu k vlastným „chybám“ (nedostatkom, pokusom, experimentom…) si potrebujete osvojiť ohľaduplný postoj. Ako láskavý, trpezlivý rodič voči dieťaťu, ktoré sa učí novú vec. Na počiatku veľa urobia zásady, ktorých sa viete držať, a ktoré od vás chcú iný uhoľ pohľadu na svoje správanie.

Postupne naberáte skúsenosti, ako:

  • nebagatelizovať svoje chyby, ale ani ich nezveličovať,
  • neprepadať nadmerným pocitom sebaľútosti a sebaobviňovania,
  • brať svoje zlyhanie ako učiacu sa skúsenosť a budúcu výzvu,
  • opraviteľné chyby naprávať, nezatĺkať ich a ospravedlňovať sa za ne, keď spôsobili problémy.

Odvaha byť samým sebou

Zamyslite sa nad tým, čo je pre vás prirodzené, radostné, čo vám naozaj prináša radosť zo života. Premýšľajte nad tým a vypíšte si čo najviac položiek – venujte úvahám dostatok času, nenáhlite sa a pripisujte priebežne na svoj zoznam čokoľvek, čo sa vám spája s radosťou a nadšením vychutnávať si život.

Keď budete mať zoznam radostných vecí, zamyslite sa nad tým, čo nie je pre vás prirodzené, ľahké alebo radostné, čo spôsobuje konflikty – či už samých so sebou alebo s inými, ťažkosti, zmätok a stres. Čo vás sťahuje nadol, zraňuje vaše city, kazí vám trávenie?

Opäť si doprajte čas a vypisujte bez racionálneho cenzurovania všetko, čo vás negatívne

ovplyvňuje.
Vďaka svojim sebareflexiám získate ucelenejší prehľad o tom, čo vás „vytvára“, prečo sú niektoré veci pre vás dôležité, iné vás iritujú, ďalšie tvoria hnaciu silu. Podľa toho im viete podeliť svoju energiu a vyživovať iba tie, ktoré za to stoja.

Vyznať sa v sebe

Keď máte jasnejšie v tom, aké sú vaše potreby, hodnoty a očakávania od seba, nečakáte od druhých, aby vám to zázračne naservírovali pri romantickej večeri. Postaráte sa o to sami a doprajete si to najlepšie, aby ste cítili, že máte vlastný život vo svojich rukách. Tento druh slobody a nezávislosti vám umožní nasledovať svoje túžby. A vyzývať tú osobu, o ktorej si myslíte, že ste, k odhaleniu osoby, ktorou ste schopní sa stať. Vonkoncom nie ja hanba prizvať si na pomoc kouča alebo terapeuta. Efekt z svojho snaženia pocítite rýchlejšie a napredovať bude cieľavedomejšie.

Keď prijmete svoje skutočné ja, umožní vám to žiť celým srdcom ako hodnotná bytosť s vedomím, že ste dostatočne dobrý človek.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka