Nemôžeme sa posudzovať bez toho, aby sme sa zároveň nemenili

Gabriel Marcel mal skúsenosť, že „môžeme náhodne stretnúť úplne neznámeho človeka, z ktorého zrazu zaznie výzva taká neodolateľná, že zvráti celú navyknutú perspektívu, ako keď vietor prevracia rozostavané kulisy…“

Hlboko sa s touto myšlienkou stotožňujem. V mojom živote to mám takisto.
V poslednom čase som často dostávala otázky, ako som sa k life koučingu prepracovala, a tak som veľa spomínala. A hoci som ešte neprešla s koučovaním veľký kus cesty, som si istá, že ho chcem a túžim robiť, lebo ma napĺňa a obohacuje.

Mám odložené vyznanie klientky, ktorú obdivujem a veľa som sa od nej naučila. Kristi napísala:
„Čítala som neskonale veľa príručiek o pozitívnom myslení, o tom, ako si predstavovať danú vec a ona sa potom stane. Nedá sa to poprieť a v určitom meradle to niekedy funguje. Keďže žijeme v hmotnom svete, tak sa predstavy zhmotňujú pomaly, oveľa pomalšie ako fungujú naše myšlienky. Často ma to odrádzalo od záväzkov či stanovených cieľov, pretože mi niečo neustále našepkávalo: — Príliš dlho ti to trvá, preto to nebude to pravé pre Teba.

V čase, keď som sa dostala na bod mrazu, som si s pomocou koučerky začala vyjasňovať súvislosti:
– Dosiahnem to, čo skutočne očakávam?

– Ako TO dosiahnem?

– Stačí len moja vytrvalosť?

– Dokážem vôbec ustáť pocity neistoty?

– Dokážem odhadnúť svoje predpoklady a sily, keď budem chcieť vstúpiť na nové územie?


Postupne som si vyskúšala, že niekedy je najlepšie nehybne stáť a inokedy je nevyhnutné rozbehnúť sa so životom o preteky.

Dnes už viem, že nie je najdôležitejšie niečo sebe či okoliu dokazovať.“

Som na Kristi hrdá. Dokázala vo svojom živote zmeniť veci tak, aby ho žila plnohodnotnejšie a bohatšie. A ja som mohla byť pritom, keď svojim rozhodnutiam dávala konkrétne kontúry. To je veľká pocta a vážim si ju. S trochou nadsadenia to vidím ako Arnold Schonbert: “… možno sa niečo vykonalo, ale mne to uznanie nenáleží. To si zaslúžia moji odporcovia, pretože len tí mi skutočne pomáhali.”

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS