Žijeme v troch vzťahových arénach. Aréna, ktorú môžeme mať vždy pod kontrolou je vzťah k sebe samému. Nemôžeme kontrolovať, čo si myslia, pociťujú alebo robia druhí ľudia. Rovnako tak nemôžeme nijako významne kontrolovať, čím nás obšťastňuje alebo zarmucuje spoločnosť. Navzdory tomu, čo sa okolo nás deje, vo vnútri seba samých si vieme vytvárať chránený priestor, kde sa nebude bojovať. Neraz to nie je pravý boj, ale súboj s poveternostnými podmienkami. Keď sa rúti tornádo, ideme pod zem, keď cunami, tak do vnútrozemia, keď zemetrasenie, unikáme na otvorené priestranstvo, pri obyčajnej búrke zavrieme okno… či je katastrofa iluzórna alebo skutočná, potrebujeme pocit bezpečia.
Vzťahy sú hlavne o tom, ako sa v nich cítime. Bezpečne alebo ohrození? S dôverou alebo bez nej? S rešpektom, úctou, veľkorysosťou…? Veľa z toho, čo vo vzťahoch podnikáme, nie je bezpečné. Je to obdobné, ako keby loď kotvila iba v prístave, lebo tam je v bezpečí. Akurát, to nie je ten dôvod, prečo bola postavená. Rovnako tak samých seba nevieme držať za každých okolností v bezpečí – možno chvíľu klamaním.
Najlepšou ochranou je robiť neustále niečo, na čom skutočne záleží. Z toho býva poriadne veľa bezpečia…
