Nadobúdanie emočnej istoty

44091242_mw650x500

Niekedy si pomáham pri objasňovaní toho, čo za zložité citové procesy sa v nás odohrávajú, metaforou – sme ako divadlo s dvomi scénami.

Jedna je určená emóciám – to sa deje v divadle tela, a druhá pocitom, čo sa odohráva v divadle mysle. Hovoríte si, či to nie je to isté? Odpoveď mám od amerického vedca Antonia Damasia, ktorý na mnohých štúdiách dokazuje, že emócie (šťastie, smútok, rozpačitosť, hnev…) sú v úzkom slova zmysle zložité súbory chemických a neurónových odpovedí, ktoré vytvárajú funkčnú štruktúru. Z vlastných emócií potom odvodzujeme pocity, ktoré sa odohrávajú už na vedomej úrovni, nielen na úrovni tela.

To „preskakovanie“ z tela do vedomia nám dáva poriadne zabrať. Pocit potrebuje fyziologický podnet, aby sa stal „surovinou“ a nevyhnutnou podmienkou každého vnímania. Len tak sa dostávame k tomu, že si hovoríme: „Mám taký pocit, že…“ Nadobúdať emočnú istotu je pre nás ten druh práce, kedy potrebujeme porozumieť emócii, aby sa mohla „vyšvihnúť“ na pocit, ktorý nás povedie…

Preto sa neoplatí emócie odháňať, potláčať, nevyjadrovať, odsúvať, odpratávať, likvidovať…, lebo tak strácame spojenie so svojím telom. Bez tela nefunguje spojenie medzi hlavou a srdcom. A keď sa tí dvaja preťahujú o to, kto z nich velí, vyrábajú nám vnútorný rozpor. Potom sme v nepohode a ťažko sa nám rozhoduje…

44091242_mw650x500

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka