napísal David Lynch a dodal: „Pokiaľ si vystačíte s malými, zostaňte na plytčine. Ale ak chcete tie veľké, musíte sa vydať do hĺbky.
Stáva sa, že si ako kouč vypočujem snahu ľudí chytiť veľké ryby v malej vode. Mňa, pravdaže, nepotrebujú na to, aby som im porozprávala, že to nie je možné. Oslovujú ma, aby som im k tomu pomohla. Pre mňa je to dobrodružstvo, lebo na takú rybačku sa treba dobre pobaliť a nachystať si návnady. Moja úloha je kľúčová práve pri prípravách, lebo „dozerám“, hľadám, pýtam sa, skúmam, kde sú ešte rezervy a čo ešte chýba… Popri tom podporujem a inšpirujem k tomu, čo chce koučovaný naloviť a aké ciele si k tomu postaví. Fáza realizácie je tá najvzrušujúcejšia – treba roztiahnuť siete a udice a… na trofeje si už potom príde koučovaný sám, lebo má v rukách všetky potrebné nástroje.
Príprava je aj o hľadaní kreatívnych nápadov a spôsobov, ako byť chytrejší a vynaliezavejší ako ryby, čo v každodennom živote znamená hľadať riešenia aj tam, kde ich momentálne nevidíme. Skrývajú sa nám, rovnako ako ryby pod hladinou. Aj my sami sa pred sebou skrývame. Neraz horlivo rozoberáme všeličo iné, len nie seba. Vyhýbame sa, kľučkujeme, vyvliekame sa… Robíme všetko pre to, aby sme odviedli pozornosť od toho, čo je skutočne dôležité. Chodíme si po plytčine a spoliehame sa na to, že vykračujeme v bezpečných vodách. Ak to robíme pravidelne, omrzí nás to, lebo iba rozhadzujeme siete a čudujeme sa, že sa do nich nič nechytá.
V koučovaní sa rýchlo dokážete presvedčiť, že názory, v ktoré veríte, určujú vaše prežívanie. Je to vyústenie toho, že robíte aktívne kroky, aby sa vaše „lovecké techniky“ zlepšili a nabrali ste odvahu preskúmať aj neznáme či temnejšie vody. Zaručene to prináša efekt v podobe dobrých pocitov z prekonávania samých seba a to je tá najmocnejšia inšpirácia – potom už nepotrebujete pochybovať, či sa oplatí vyplávať aj do hlbokých vôd. Aj preto nikdy nerozprávam o tom, čo sa nemôže koučovaným podariť – oni sami najlepšie vedia, čo chcú dokázať. A ja im absolútne dôverujem a verím, že sa im to podarí.
Darmo, človek je cieľavedomý živočích a jeho život má zmysel iba vtedy, keď sa púšťa do neznáma a ide za svojím cieľom, ako to tvrdil už Aristoteles, a to netušil, čím sa budeme o stáročia zapodievať.
