Mnohé vnemy ovplyvňujúce naše prežívanie pozberáme pod limitom uvedomelého zmyslového vnímania. Internet dokáže “so šarmom” zväčšiť každú negatívnu a znepokojivú udalosť do kolosálnych rozmerov. “Dizajn” dnešných klikacích médií sa vyžíva v tom, aby vyvolával emócie. Najradšej využíva tie, ktoré nás utvrdzujú v dojme, že je niečo úplne zle. Jasné, že sú aj také veci, ale spôsob, ktorým na to poukazuje nám vnucuje pocit, že nemáme na výber. Prosto ich „zhltneme“ a oni potom pôsobia. Práve preto, lebo sú založené na predstavách a myšlienkach.
Za najhorší dopad (vypozorovaný zo svojej praxe) považujem, že ľudia sa dívajú na seba ako na “projekt”, ktorý treba neustále opravovať, vylepšovať, upgradovať, boostovať… Pokým sa sami cítime na vyššiu verziu samého seba je to O.K. Lenže, keď nás porovnávanie a hecovanie vedú k tomu, aby sme si za každú cenu zaobstarali “bombastický titulok” o sebe, aby nás niekto “čítal”, tak… Nenájdeme pokoja a zlé pocity zo seba sa budú iba prehlbovať.
Ja som zástancom zhovievavého a súcitného pohľadu na seba, kedy vychádzame z postoja, že už teraz sme celý “vydarený”, nemusíme sa dať opravovať. Keď túžime po vylepšení, tak z vlastnej iniciatívy a s vedomím, že naša výnimočná esencia je v srdci – netreba chodiť ďaleko, stačí načrieť do neho. A popritom dovoliť svojim pocitom, nech prúdia. Nie je väčšia katastrofa, ako keď nás pocity celých zaplavia a stopnú nám energiu. Skvelý “vyprošťovák” je úsmev – najlacnejší spôsob, ako zlepšiť svoj vzhľad, a zároveň aj pocit zo seba. Nie vždy si vieme vybrať, ako sa cítime, ale cez úsmev si vyberáme, čo s tým urobíme. Zakaždým, keď sa nám podarí vylúdiť úsmev vychádzajúci z nášho zvnútra, uvoľníme sa. Úsmev začínajúci aj končiaci na perách takú moc nemá.
