Poznáte ten stav, kedy vám rozum navráva, že splnenie vášho želania znamená zmysluplný a úspešný život? Ak sa to takto odohráva vo vašej hlave, tak želanie sa zmení z míľnika na zmysel života. Čo sa vo vás potom začne odohrávať, ak sa vaše želania neplnia? Aké sú to pocity, keď človek nenachádza skutočný zmysel života, alebo považuje svoj život za neužitočný? Z praxe môžem potvrdiť, že sa to udeje vtedy, ak ľudia svoje želania povýšia na čosi také dôležité, čím si vytvárajú príležitosti na sebaodmietanie.
Ak aj niektoré svoje želania vnútorne odmietneme, alebo odsúdime, nezbavíme sa ich, lebo sa nemôžeme zbaviť samých seba. Odmietnutím sa vytvára protisila k želaniu, a spolu s tým aj čosi, z čoho nie je ani trochu dobrý pocit. Rozpúta sa vnútorný súboj síl, z ktorého vznikne napätie brániace splneniu želania.
Mám odskúšané, že sa oplatí prijímať každé svoje želanie a venovať mu pozornosť – stačí sa naň zahľadieť z pozície pozorovateľa a spýtať sa: „Kto alebo čo som? Čo sa tu deje?“ Je oslobodzujúce, ak si človek povie: „Áno, presne takto to cítim. Presne toto by som chcel. Je to v úplnom poriadku. Hoci je to niečo, čo neviem rozumne odôvodniť, aj tak je to v poriadku.“
Teraz si predstavte, aké to je, keď za úspech považujeme to, že rozumieme životu okolo seba, že rozumieme sebe samému aj iným ľuďom, ktorých máme radi. Aké to je, keď za zmysel života považujeme lásku ku všetkému, čo nás obklopuje, nezávisle od toho, či sa to alebo ono naše želanie splní — skôr či neskôr, alebo aj nie?
Nemám na mysli, že by sme želania nemali mať, to nie. Potrebujeme ich však mať na tých miestach v živote, ktoré im prináležia.
Želania môžu byt míľnikmi, cieľmi, ale aj upozorneniami.
Môžu byt aj túžbou, ktorá nadobudla konkrétnu podobu.
Sú prejavom, ktorý vypovedá o vašom živote a o tom, čo sa vo vás odohráva.
Na základe toho zistíte, že nemá zmysel, aby sa všetky vaše želania splnili.
Dôležité je, aby ste im porozumeli.
Ruediger Schache