Už sa vám asi stalo, že nejaký váš vzťah (akýkoľvek) skončil zle a zanechal po sebe nepríjemnú pachuť. Až takú, že prekrývala aj nové chute alebo dokonca potlačila chuť na nový vzťah. Je to pochopiteľné.
Vždy nás zabolí a zraní, keď zle odhadneme človeka. Keď sa k tomu pridruží, že si prídeme využitý, máme čo robiť, aby sme to ustáli. Zrada a krivda sú zbrane ťažkého kalibru spôsobujúce ostrú bolesť a dlhé hojenie. K tomu nás priľahne ľútosť, lebo váži tony. Jedného dňa však všetka tá bolesť bude dávať zmysel. Premení sa postupne na silu, ktorú využijeme neskôr.
Za predpokladu, že sme sa z tej lekcie od človeka, ktorý sa k nám zachoval škaredo, niečo naučili a odpustili mu. Ľudia robia vždy najlepšie, čo v danom okamihu vedia a k čomu ich vedú vlastné motívy a naplnenie vlastných potrieb. Hoci nás do toho zatiahnu, nie je to o našom zlyhaní. Je prirodzené, že očakávame práve toľko, koľko preukazujeme. V tomto však spravodlivosť nefunguje.
Napriek veľkému riziku sa nám vyplatí správať sa k ľuďom priateľsky, lebo v 99 % sa nám to vráti späť. A keď to aj príde vo verzii, ktorú sme si neprosili, malo to nejaký význam, ktorý sa ukáže neskôr. A my sa naučíme, že nás môže bolesť buď zraňovať, alebo aj meniť. V tom máme na výber.
