Viete, čo má nesmierny vplyv na náš každodenný život a zásadne to ovplyvňuje naše prežívanie? Keby mi o tom klienti nerozprávali, nemohla by som robiť svoju prácu. Mám na mysli sebakoncepciu. Je to konkrétna predstava o sebe súvisiaca s našimi kultúrnymi, spoločenskými a detskými skúsenosťami.
Niekedy sa odohrá to, že väčšmi veríme príbehu, ktorý sme si sami vytvorili a zameníme realitu za obsah našich myšlienok. Klasickým príkladom sú negatívne sebahodnotenia v zmysle: „Som k ničomu“, „Nikto ma nemá rád,“ „Nezaslúžim si šťastie“… Vtedy by sa mal zapojiť ochranársky hlas, ktorý povie: „Moment! To sú len moje myšlienky, to nie som ja.“ Aby sa takýto hlas dostal k slovu, potrebujeme sa učiť byť pozornejší a starostlivejší sami k sebe.
Vďaka tomu skrotíme tie negatívne hlasy v nás, ktoré nás ohlušujú odsudzovaním aj pri zdanlivých zlyhaniach a chybovaniach. Je na to účinný liek – mať so sebou viacej súcitu a pristupovať k sebe jemne a starostlivo, namiesto sebaodsudzovania a sebaobviňovania.
Také prosté a zároveň ťažké. Neraz sa nám ľahšie prejavuje zhovievavosť voči ostatným, ale sami k sebe sme tými najnekompromisnejšími kritikmi. A v tom to je – bez otvorenosti voči sebe a akceptácie seba, nás to vháňa do zúfania si a sebaľútosti. Vtedy je naša sebakoncepcia v zlej kondícii a potrebuje zachrániť.