Keď neveríme sebe, neveríme iným alebo koľko žiarlivosti znesie láska

love-5923046_1280

Čím viac žiarlime, tým viac strácame. Rozšírený názor, že žiarlivosť je dôkazom lásky je pravdivý, avšak iba keď ide o lásku namierenú k nám samotným, nie voči partnerovi. Správanie motivované žiarlivosťou je vlastne sebecké, pretože neistej osobe ide len o ňu samotnú, o to, že ona trpí a bude trpieť ešte viac, ak sa predpokladaná nevera naozaj preukáže.

Ste na niektorom brehu?

Zažili ste ten pocit, keď cítite hnev, poníženie, smútok, neistotu aj agresivitu v jednej sekunde? Mali ste nutkanie všetko partnerovi, partnerke prehľadať a nájsť usvedčujúci dôkaz, že je v ich živote niekto iný? Napadli vám pestré fantázie, ako sa pomstiť a ublížiť neverníkovi? Avšak pri predstave, že strácate svoju exkluzívnosť a jedinečné postavenie po boku milovanej bytosti sa vám začal rúcať svet?

Alebo ste vy tá, ten, koho každý krok je kontrolovaný a nemôžete bez pravidelného hlásenia polohy len tak chodiť po svete? Máte zakázané stretávať sa s priateľmi, s priateľkami, ste vypočúvaný/á, keď niekto s vami telefonuje? Tušíte, že všetky vaše online komunikácie sú kontrolované a tŕpnete, že niečo bude zle pochopené? Snažíte sa minimalizovať dôvody na pochybnosti, ale vždy sa nejaký objaví a vy musíte prácne vysvetľovať, že skutočne o nič nejde?

Prekliatie, ktoré nedá pokoj

Žiarlivá osoba žije v neustálych obavách, že sa objaví niekto, kto bude pre partnera zaujímavejší, atraktívnejší, proste lepší a partner mu dá prednosť. Ona tak zostane sama, pretože nie je dosť dobrá. Partnerovi neverí, je neustále v strehu, podozrieva ho, kontroluje a chytá sa každého náznaku, ktorý by mohol znamenať zaľúbenie alebo neveru. 

Je to permanentný stresujúci stav znemožňujúci uvoľnenie a spontánnosť kvôli prehnanému lipnutiu na milovanej osobe. Obavy o jej stratu sú také silné, že prekrývajú všetky ostatné emócie a do popredia sa dostáva zlosť, pocity menejcennosti až depresia.

Žiarlivosť je ťažká súperka

  • Žiarlivosti sa darí, keď nízka miera sebapoznania, sebahodnotenia, sebaprijatia a sebaúcty výrazne naštrbí sebaobraz človeka. Bez dôvery v seba nedokáže človek veriť niekomu ďalšiemu. Príčiny sú v detstve a v negatívnych skúsenostiach. 
  • Podceňovanie samého seba a popieranie svojich kvalít vytvára pocit vlastnej nedostatočnosti, čo podrýva aj vzťah ako taký, lebo sa to do neho priamo premietne. Pre partnera je to preťažujúce, poskytovať neustále uisťovanie, potvrdzovanie a upokojovanie.  
  • Žiarlivosť okrem toho, že znepríjemňuje život, škodí až tak, že z nej možno ochorieť. Dlhotrvajúce negatívne a deštruktívne emócie vplývajú na psychosomatiku. 
  • Aj keď partner urobí maximum, aby poskytol veľa dôkazov lásky, nedokáže žiarlivosť „vyliečiť“. 
  • Podstatnú časť práce so žiarlivosťou tvorí zameranie žiarlivca na seba, na svoje sebavedomie, sebaúctu a sebaobraz. Bez akceptácie samého seba a dôvery v to, že je hodný lásky, ho o tom nikto nedokáže presvedčiť. Je to proces, na ktorý nemusí byť človek sám, vie sa obrátiť na odborníka z pomáhajúcej profesie. 

Ako so žiarlivosťou pracovať sami

  • Popremýšľajte, odkiaľ sa vaše pocity žiarlivosti berú. 
  • Vychádzajú napríklad z predošlej vzťahové skúsenosti? Alebo z detstva, kedy ste boli odmietaný/á alebo podmienečne ľúbený/á?
  • Skúste sa na danú situáciu pozrieť s nadhľadom, okom nezúčastneného pozorovateľa. Čo si uvedomíte? 
  • Máte objektívny dôvod na partnera žiarliť? 
  • Z čoho pramení vaša nedôvera v partnera a ako súvisí s vašou nedôverou v seba? 
  • Ako viete posilniť seba tak, aby ste nepotrebovali od partnera príliš veľa uistení a dôkazov jeho náklonnosti?

Ako so žiarlivosťou pracovať s pomocou partnera

  • Vytvoriť si štýl komunikácie, ktorý pomáha žiarlivosť lepšie zvládať – napríklad, ak sa partner delí o svoje zážitky a to, čo robil, eliminuje to strach z neznámeho. To pomáha držať žiarlivostné myšlienky väčšmi pod kontrolou a reguluje to prehnané obavy.  
  • Odhaliť najsilnejší spúšťač žiarlivosti, ktorý spôsobuje partnerovi najväčší strach a otvorene o ňom hovoriť. 
  • Pri chorobnej žiarlivosti podporovať partnera vo vyhľadaní odbornej pomoci. Nádej je v terapii, ktorá dokáže zmeniť patologický návyk správania sa a postojov.

Smutný postreh z praxe

Nech je láska akokoľvek veľká, na žiarlivosť je krátka. Keď sa patologickému žiarlivcovi nedarí zmeniť svoj postoj a vzťah k sebe, nedá sa s ním plnohodnotne žiť. Nijaké odhodlanie nedokáže vykrývať nepretržitú kontrolu a podozrievanie, život so žiarlivcom je poznačený neustálou tyraniou. Z dlhodobého hľadiska to nie je vhodný partner na spolužitie.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS