Keď neveríme sebe, neveríme iným alebo koľko žiarlivosti znesie láska

love-5923046_1280

Čím viac žiarlime, tým viac strácame. Rozšírený názor, že žiarlivosť je dôkazom lásky je pravdivý, avšak iba keď ide o lásku namierenú k nám samotným, nie voči partnerovi. Správanie motivované žiarlivosťou je vlastne sebecké, pretože neistej osobe ide len o ňu samotnú, o to, že ona trpí a bude trpieť ešte viac, ak sa predpokladaná nevera naozaj preukáže.

Ste na niektorom brehu?

Zažili ste ten pocit, keď cítite hnev, poníženie, smútok, neistotu aj agresivitu v jednej sekunde? Mali ste nutkanie všetko partnerovi, partnerke prehľadať a nájsť usvedčujúci dôkaz, že je v ich živote niekto iný? Napadli vám pestré fantázie, ako sa pomstiť a ublížiť neverníkovi? Avšak pri predstave, že strácate svoju exkluzívnosť a jedinečné postavenie po boku milovanej bytosti sa vám začal rúcať svet?

Alebo ste vy tá, ten, koho každý krok je kontrolovaný a nemôžete bez pravidelného hlásenia polohy len tak chodiť po svete? Máte zakázané stretávať sa s priateľmi, s priateľkami, ste vypočúvaný/á, keď niekto s vami telefonuje? Tušíte, že všetky vaše online komunikácie sú kontrolované a tŕpnete, že niečo bude zle pochopené? Snažíte sa minimalizovať dôvody na pochybnosti, ale vždy sa nejaký objaví a vy musíte prácne vysvetľovať, že skutočne o nič nejde?

Prekliatie, ktoré nedá pokoj

Žiarlivá osoba žije v neustálych obavách, že sa objaví niekto, kto bude pre partnera zaujímavejší, atraktívnejší, proste lepší a partner mu dá prednosť. Ona tak zostane sama, pretože nie je dosť dobrá. Partnerovi neverí, je neustále v strehu, podozrieva ho, kontroluje a chytá sa každého náznaku, ktorý by mohol znamenať zaľúbenie alebo neveru. 

Je to permanentný stresujúci stav znemožňujúci uvoľnenie a spontánnosť kvôli prehnanému lipnutiu na milovanej osobe. Obavy o jej stratu sú také silné, že prekrývajú všetky ostatné emócie a do popredia sa dostáva zlosť, pocity menejcennosti až depresia.

Žiarlivosť je ťažká súperka

  • Žiarlivosti sa darí, keď nízka miera sebapoznania, sebahodnotenia, sebaprijatia a sebaúcty výrazne naštrbí sebaobraz človeka. Bez dôvery v seba nedokáže človek veriť niekomu ďalšiemu. Príčiny sú v detstve a v negatívnych skúsenostiach. 
  • Podceňovanie samého seba a popieranie svojich kvalít vytvára pocit vlastnej nedostatočnosti, čo podrýva aj vzťah ako taký, lebo sa to do neho priamo premietne. Pre partnera je to preťažujúce, poskytovať neustále uisťovanie, potvrdzovanie a upokojovanie.  
  • Žiarlivosť okrem toho, že znepríjemňuje život, škodí až tak, že z nej možno ochorieť. Dlhotrvajúce negatívne a deštruktívne emócie vplývajú na psychosomatiku. 
  • Aj keď partner urobí maximum, aby poskytol veľa dôkazov lásky, nedokáže žiarlivosť „vyliečiť“. 
  • Podstatnú časť práce so žiarlivosťou tvorí zameranie žiarlivca na seba, na svoje sebavedomie, sebaúctu a sebaobraz. Bez akceptácie samého seba a dôvery v to, že je hodný lásky, ho o tom nikto nedokáže presvedčiť. Je to proces, na ktorý nemusí byť človek sám, vie sa obrátiť na odborníka z pomáhajúcej profesie. 

Ako so žiarlivosťou pracovať sami

  • Popremýšľajte, odkiaľ sa vaše pocity žiarlivosti berú. 
  • Vychádzajú napríklad z predošlej vzťahové skúsenosti? Alebo z detstva, kedy ste boli odmietaný/á alebo podmienečne ľúbený/á?
  • Skúste sa na danú situáciu pozrieť s nadhľadom, okom nezúčastneného pozorovateľa. Čo si uvedomíte? 
  • Máte objektívny dôvod na partnera žiarliť? 
  • Z čoho pramení vaša nedôvera v partnera a ako súvisí s vašou nedôverou v seba? 
  • Ako viete posilniť seba tak, aby ste nepotrebovali od partnera príliš veľa uistení a dôkazov jeho náklonnosti?

Ako so žiarlivosťou pracovať s pomocou partnera

  • Vytvoriť si štýl komunikácie, ktorý pomáha žiarlivosť lepšie zvládať – napríklad, ak sa partner delí o svoje zážitky a to, čo robil, eliminuje to strach z neznámeho. To pomáha držať žiarlivostné myšlienky väčšmi pod kontrolou a reguluje to prehnané obavy.  
  • Odhaliť najsilnejší spúšťač žiarlivosti, ktorý spôsobuje partnerovi najväčší strach a otvorene o ňom hovoriť. 
  • Pri chorobnej žiarlivosti podporovať partnera vo vyhľadaní odbornej pomoci. Nádej je v terapii, ktorá dokáže zmeniť patologický návyk správania sa a postojov.

Smutný postreh z praxe

Nech je láska akokoľvek veľká, na žiarlivosť je krátka. Keď sa patologickému žiarlivcovi nedarí zmeniť svoj postoj a vzťah k sebe, nedá sa s ním plnohodnotne žiť. Nijaké odhodlanie nedokáže vykrývať nepretržitú kontrolu a podozrievanie, život so žiarlivcom je poznačený neustálou tyraniou. Z dlhodobého hľadiska to nie je vhodný partner na spolužitie.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS