Jarné upratovanie vo vzťahu

Publikované v mesačníku Moja psychológia v čísle 3/2019

Jarné upratovanie vo vzťahu

Sme promiskuitní, aj keď to neradi priznávame. História prináša dôkazy – k nevere dochádzalo aj v časoch, kedy bola trestaná smrťou. Používame dvojitú morálku – legalizovanú (formálnu) s princípom cnosti, a ilegálnu (avšak tolerovanú), povoľujúcu promiskuitu. Tým sa vo vzťahoch odohráva objektívna rozporuplnosť, ktorá sa nedá riešiť inak ako podvádzaním a klamaním. Je to neodvratné a nutné?

Vzťah je odkázaný na zákon reciprocity: ja tebe, ty mne a my dvaja navzájom pre vzťah. Tak vzniká najdôležitejší projekt v živote manželov / partnerov, do ktorého majú potom chuť investovať čas, energiu a lásku. Keď sa spoločný projekt dostane do krízy, každý z dvojice zareaguje po svojom.

„Kým bude existovať párové spolužitie, bude aj nevera“, tvrdil MUDr. Miroslav Plzák, český zakladateľ matrimoniológie, náuky o manželstve. O nevere hovoril ako o pasci nachystanej na každý citový vzťah: „Buď v nej uviaznete, alebo z nej uniknete. Je tu pre potešenie a nie preto, aby robila problémy.“

Má to však úskalie, v partnerstve sa nedá zapnúť autopilot. Nemáme možnosť prepnúť vypínač, pohodlne sa oprieť v kresle a zabudnúť na riadenie. Musíme zostať v kokpite, reagovať, prispôsobovať a udržiavať stroj v chode. Aj tí, ktorí sa rozhodnú zmeniť kokpit, lebo je na obzore nejaký zaujímavejší, sa dostanú opäť do stavu, kedy sa budú musieť na pilotovaní podieľať…

Návod na dokonalý milostný vzťah? Zabudnite!

Nechcem vám brať ilúzie, ale už ste na to prišli aj sami. Vo vzťahu sa neviete držať nejakých pevných pravidiel a zásad, ktoré by vás ochránili pred tým, aby vzťah nevychladol. Každý vzťah je živý a dynamický systém. Spokojnosť jedného partnera sa po nejakom čase nemusí prekrývať so spokojnosťou druhého. Ak sa vtedy jeden z partnerov rozhodne zamerať iba na svoju vlastnú spokojnosť, „odpojí sa“ od toho druhého. Prestane fungovať puto vzájomnosti automaticky prítomné na začiatku milostného vzťahu, vo fáze romantickej lásky. Vtedy je mocne prítomný súcit ako silný väzbový prvok. Akékoľvek ohrozenie jedného z partnerov mobilizuje pozornosť a sily druhého partnera. Utrpenie jedného, vyvoláva utrpenie druhého. Takýto stav sa označuje ako citová identifikácia partnerov – sú nerozluční a odhodlaní prejsť cez čokoľvek, čo by im stálo v ceste. Po čase podlieha tato citovosť erózii. Lebo nastúpi stereotyp, rutina, pohodlnosť a samozrejmosť…

Ľudský vzťah je ako žralok

Stále musí postupovať vpred, inak zomrie. Hoci je to drsná metafora, príde mi výstižná. Neraz sa vo vzťahu nehýbeme, lebo sa bojíme hĺbky. Lenže, v plytkej vode sa nedajú loviť veľké ryby. A z malých sa nedá kulinársky nasýtiť. Zaloviť poriadne od nás chce, aby sme mali odvahu otvorene hovoriť o svojich základných potrebách, o tom, čo máme radi a čo nie, zverovať sa s túžbami, deliť sa o to dobré a ponúknuť podporu v tom zlom… Schéma, ktorá pozitívne a spoľahlivo vo vzťahovosti funguje sa dá jednoducho popísať: Porozumenie vedie k rešpektu. Rešpekt posilňuje dôveru. Dôvera otvára dvere vynikajúcim vzťahom. Psychoanalytik John Bowlby by k tomu ešte dodal: „Intímne vzťahy s inými ľudskými bytosťami sú stredom, okolo ktorého sa otáča celý náš život.“

Sexualita – určujúci prvok v párovom vzťahu?

Áno, má enormný vplyv na to, ako partneri prežívajú svoj vzťah. Sex sa však niekedy preceňuje v zmysle spôsobu jeho „vykonávania“. David Scharff si vypožičal metaforu „dostatočne dobrej matky“ od Donalda Winnicotta. Scharff tvrdí, že stačí aby bol sex ‚dosť dobrý‘ na to, aby umožnil obom partnerom cítiť sa oceneným a potvrdeným ako sexuálna osoba; a príležitostne nech je veľmi dobrý, aby obnovil a posilnil manželský zväzok: „… rozumné ciele v oblasti sexuality spočívajú v tom, aby to bolo užitočná a celkovo radostná časť manželstva alebo vzťahu, ktorá je schopná uniesť a uľahčiť priemerné množstvo konfliktov a frustrácie, a niekedy poskytovať presne to, čo je potrebné a želané“.

SEPPUKU-EFEKT

V starom Japonsku sa cti dbalý samuraj uchýlil k rituálnej samovražde sepppuku. Muž ukončil život harakiri, rozpáral si brucho. Žena si preťala krčnú tepnu. My v postmodernej Európe si len tak z niečoho ťažkú hlavu nerobíme. Posúvame hranice ako sa nám hodí (neraz aj mimo morálky) a nájdeme objektívne dôvody, ktoré môžu za naše zlyhania. To nám je však málo platné. Aj tak nás to dohoní, napríklad tým, že vzťah začne odumierať. A my neraz vo svojej nevšímavosti na to prídeme, až keď už je na smrteľnej posteli.

Seppuku vo vzťahu sa odohrá zakaždým, keď partner zaznamená, že ho nepočúvate, zošmieňujete, prerušujete, okrikujete, nevychádzate mu v ústrety… Pravidelným prehliadaním, ignorovaním, ironizovaním, zavádzaním, klamaním partnera kúsok z neho zomrie. V transakčnoanalytickom psychologickom slovníku to znamená, že mu vyschne kúsok miechy. Vyplývajú z toho dve zlaté pravidlá: 1. oceňovať úspech, ale nerozmazávať neúspech; 2. vyhýbať sa všetkému, čo spôsobuje druhému stratu tváre. Myslím si, že tak vzniklo pravidlo, že špinavé prádlo sa perie iba doma, nikde inde.

Opatrenie proti nevere? Neisté!

Keď vzťah vzniká, každý z partnerov sa snaží stať optimálnym erotickým objektom. Čím väčšmi sa tento zámer darí, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že to vzťah udrží pokope. Problém je, že aj keď sa o to ľudia rôznymi spôsobmi snažia, zatiaľ neprišli na spôsob, ako zaistiť celoživotnú erotizáciu jediným vhodným kandidátom. Keď vylúčime elixíry namiešané čarodejnicami, tak musíme pripustiť, že kvalita a kvantita erotickej výkonnosti je vyčerpateľná. Milenci jedného dňa zákonite spozorujú, že radosť, ktorú im poskytuje sexuálne spolužitie, nejako slabne.

Jeden môj klient si pod vplyvom takéhoto uvedomenia kúpil príručku a dočítal sa o sexuálnych technikách, ktoré išiel iniciatívne partnerke predvádzať. Prinieslo mu to veľa sklamania a žiadnu radosť, lebo jeho veriaca žena to považovala za oplzlé. Nedokázali si to vykomunikovať. Muž stál o zmenu a inovácie v ich sexuálnom živote, žena brala manželské povinnosti ako niečo, čo musí absolvovať. Mira to doviedlo ku mne, lebo sa bál, že by hľadal útechu u mladej kolegyne, a to nechcel. Skôr zriedkavý jav v praxi, zvyčajne za mnou prídu ľudia, keď sa už na túžbe pošmykli.

Ako zladiť vášnivosť s morálkou?

On za to môže – erotický démon – faktor, ktorého vlastnosti nepoznáme. Je schopný maximálnej záludnosti. Pudovosť a príležitosť z nás robí pôžitkárov. MUDr. Miroslav Plzák mal na to odpoveď: „Keď pozorujeme sexuálne návyky dnešnej generácie, vidíme širokú paletu sexuálnych zvyklostí siahajúcich od kresťanskej cnosti až po vulgárny a cynický hedonizmus. To však vôbec neznamená, že táto široká paleta je prejavom vyriešenej situácie v erotickej oblasti. Okrem iného preto nie, lebo pokiaľ muž niekde realizuje svoj cynický hedonizmus, doma mu plače manželka a pojedá diazepany.“

Keď vzťah metabolizuje nezdravo

Zo svojej praxe môžem potvrdiť, že najfatálnejšie krízy vo vzťahoch prináša nevera. Netreba ju považovať za korenie vzťahu. Nie je to niečo, čo treba automaticky vyskúšať. Nevieme totiž vylúčiť, či takýto experiment nepoloží vzťah na lopatky. Niekedy už nebýva cesta späť. Vďaka za to, že tretina manželstiev odhalenú neveru „ustojí“.

Prieskumy preukazujú, že 90 percent partnerov vernosť vyžaduje a považuje ju za predpoklad úspešného vzťahu. To celkom nesedí so štatistikami o neverách. Tiež ste si všimli paradox, že v prieskumoch vychádzajú nevernejší muži než ženy? Lenže tí nemôžu zhrešiť bez žien. Takže muži sú tí, ktorí sú ochotní neveru priznať, ženy ju starostlivo taja. Napriek tomu je nevera druhou najčastejšou príčinou rozvodov manželstiev na Slovensku, a ako dôvod na rozvod ju udávajú väčšinou muži.

Popredný český psychológ a manželský poradca Petr Šmolka spája neveru s krízou dôvery vo vzťahu.

Vidí ju aj ako:

  • dôsledok vzťahových problémov v manželstve,
    spôsob ako znášať
  • neuspokojivé manželstvo,
  • pokus, ako oživiť vychladnuté manželstvo,
  • pokus, ako sa vyrovnať s partnerovou neverou,
  • pokus, ako sa od partnera odpútať,
  • pokus o kompenzáciu toho, čo v manželstve chýba.

Kedy je lepšie vzťah vzdať

„Keď vymysleli pri cirkevnom sobáši záverečnú vetu: ‚Kým nás smrť nerozdelí‘, priemerná dĺžka života sa odhadovala na tridsaťšesť rokov.“ Zaglosovala Margaret Meadová a M. Scott Peck ju dopĺňa: „Jedným z našich rozšírených mýtov je, že by sme mali byť celkom šťastní s jedným mužom či ženou, že by nám jeden muž či žena mali dať zmysel života, že by vernosť nemala byť žiadnym problémom… To je nezmysel.“

Súhlasím, ľudia sa odmilovávajú, aby milovali iných. O vzťah má zmysel zabojovať iba vtedy, pokiaľ tým dvom vo vzťahu na sebe aspoň trochu záleží. Nestačí, aby záležalo jednému z nich. Vtedy nie je na čom stavať, keď tam už nie je žiadne spoločné „my dvaja“. Partnerský zväzok síce môže fungovať aj bez tohto,

ale je iba formálny, dvaja ľudia žijú popri sebe, nie so sebou.
Vzťah je “mŕtvy” aj vtedy, keď si jeden z partnerov dlhodobo (celé mesiace) vytvára fantázie o tom, že s partnerom nie je, a cíti pri tom úľavu. Je to jasný indikátor – opak zamilovanosti, kedy si ten druhý praje byť čo najďalej od partnera.

Osem spôsobov, ako vniesť do vzťahu zdravú „čistotu“

1. Naordinujte si vzťahový vitamín KK

Nikdy nezabúdajte na dennú dávku “vitamínu KK” – každodennej komunikácie. Je to pre vzťah nevyhnutná výživa. Posilňuje „imunitný systém“ spolunažívania, ktoré je potom silnejšie a odolnejšie voči problémom. Ctiť si jeden druhého svojimi myšlienkami, slovami a činmi môžete, iba ak sa o tom rozprávate. Keď každý deň zdieľate to, čo prežívate a úprimne sa zaujímate o to, čím žije partner, máte k sebe blízko a preukazujete si vzájomnú pozornosť a náklonnosť. Partnerský život nemá byť nekonečným bojom o to, „kto bude šéfom“, práve naopak, stojí na princípe „ako môžete jeden druhému slúžiť“.

2. Dôverou odhaľujte nášľapné míny

Vzájomná dôvera sa buduje cez dohody, lebo nemáte vždy rovnaké preferencie ako má partner. Len cez otvorený rozhovor dospejete k tomu, aby ste si preukázali rešpekt a úctu. A zladili sa do podoby, kedy sa nebude musieť nikto vo vzťahu obetovať. Byť v súlade so vzájomnými rozhodnutiami je ideálne, lebo kompromisy alebo obchodovanie prinášajú zbytočné konflikty. Z nich má potom jedna strana pocit, že ťahá za kratší koniec, čo sa premieta do pocitov krivdy. Keď sa takýchto neprávostí nazbiera veľa, narúša sa zákon reciprocity a dvojica sa prestáva snažiť, lebo od toho druhého nechodí adekvátna odozva. Týmto sa to celé zacyklí do nespokojnosti a spolunažívanie sa stáva “zamínovaným”. Krivdy, zrady a emočné zranenia – všetko následky nedôvery, potom vybuchujú, keď to najmenej čakáte.

3. Držte sa flirtovania

Vďaka flirtovaniu si overujete erotickú príťažlivosť, ktorá je podmienená vylučovaním feromónov. Keď si ľudia “voňajú”, ťahá ich to k sebe a zaľúbia sa do seba. To je to najvášnivejšie obdobie, kedy pod vplyvom hormónového šialenstva dokážu neuveriteľné veci vrátane toho, ako čo najväčšmi na proťajšok zapôsobiť. Rozdúchavať priebežne iskru obnoveného vzájomného flirtovania je dobrá stratégia, ako nenechať vzťah trpieť nudou. Je to veľmi užitočný rituál, hrať sa na opätovné zvádzanie a vymýšľanie toho, ako vzťah okoreniť a spestriť.

Pozor! Flirt niekde mimo vzťah nemá byť prostriedkom na realizáciu zásadných životných zmien. Pri manželskej alebo partnerskej kríze je príliš rizikovým “nástrojom”. Riskantným je aj pre ľudí, ktorí majú tendenciu rýchlo podľahnúť emočnej závislosti. Nebezpečný môže byť v “rizikových” obdobiach, ako je tehotenstvo, šestonedelie a dlhý čas na materskej dovolenke.

4. Zabudnite na mocenské hry

V zdravom vzťahu partneri nesúperia o to, kto z koho. Vyhýbajú sa vzájomnému zraňovaniu. Principiálne isté veci nerobia, lebo vedia, že by vzťah ohrozili a naštrbili dôveru. Napríklad: vyhýbajú sa ponižovaniu, sebeckým požiadavkám a urážlivým slovám. Nikdy partnerom nepohŕdajú – verejné urážky, výsmech, posmešky a zlé vtipy, sú pre nich tabu. Neobviňujú partnera zo svojich negatívnych pocitov, nehľadajú príčiny svojich sklamaní v ňom a nevyvolávajú zbytočné konflikty z nenaplnených očakávaní. Dávajú si pozor na stavanie „kamenných múrov“, ktoré vznikajú z agresívnosti, manipulatívnosti a obmedzovania.

5. Púšťajte romantickú klímu do vzťahu

Mužské a ženské nazeranie na romantiku sa v niektorých veciach zásadne líši. Je dobré brať to do úvahy.
Moja osobná skúsenosť: Môj muž je pragmatik. Keď sa narodil náš syn, namiesto kytice mi zasadil na záhon pri dome magnóliu, o ktorej vedel, že sa mi páči. Prišlo mu to ako dobré riešenie namiesto kytice, ktorá dlho nevydrží. Prijala som to a máme rituál, kedy ma na výročie pozýva do záhradného centra, aby som si vybrala niečo, čo “prežije” a kvety do vázy si kupujem sama. Napokon, jeho skutky a to, ako sa o rodinu stará, mi prídu romantickejšie, ako keby mi nosil kytice, keď niečo vyvedie.

Malý tip: romantický rozmer muža sa dá dobre “aktivovať”, keď k nemu vzhliadate ako k hrdinovi a dovolíte mu, aby sa ním pre vás aj stal. Zbytočne prehnaná emancipácia dáva mužom vedieť, že ich nepotrebujeme. Nemajú byť ako galantní, keď im to neumožníme. S niektorými vecami zase potrebujú pomôcť – napríklad oceníme, keď si chlapi pri nežnostiach uvedomia, že sme ako elektrický šporák, ktorý sa potrebuje nahriať, pričom oni sú plynový, ktorý vzbĺkne hneď. Máme odlišný reakčný čas, čo nie je na prekážku, keď o tom vieme. Zložitejšie je to vtedy, keď sa muž k svojej žene nepekne správa celý deň (niekoľko dní) a večer zahlási, že chce sex. To ženu do intimity nepúšťa.

6. Dajte si pozor na múzeum krívd

Zhromažďovať a nepretržite si pripomínať minulé bolesti a prehŕňať sa v nich ako v kartotéke úľavu neprináša. Ani robiť zo seba obeť sa nevyplatí, priťahuje to falošné emócie na utešenie.
Hojenie z nejakej emočnej bolesti spočíva v tom, že sa partner potrebuje postupne prepracovať k odpusteniu. Emočná pamäť žien funguje lepšie, než by si priali. Problematické a ponižujúce zážitky si pamätajú dlho, aj ich intenzívnejšie prežívajú než muži. Obviňovanie a zatrpknutie bolesť iba znásobuje. Preto pri spracúvaní nevery alebo inej zrady treba vyhľadať odborníka, ktorý pomáha “spracovať” to, čo sa stalo, aby to ďalej partnera, a tým aj vzťah, neblokovalo a nezraňovalo.

7. Pestujte návyky prepletenej koruny a samostatných koreňov

Vo vzťahu potrebuje každý z partnerov aj čas pre seba a svoje malé tajomstvá pre pocit slobody a integrity. Kľúčové je tráviť spoločný čas tak, aby v ňom boli isté rituály, vďaka ktorým si pár pestuje pocit spolupatričnosti. Pocit šťastia vo vzťahu si môžete pestovať ako návyk. Stačí jeden, časovo nenáročný každodenný rituál, ktorý zbližuje partnerov a dáva im pocítiť, že sú tam jeden pre druhého. Takýto spoločný pozitívny partnerský návyk stimuluje pozitívne myslenie, to vytvára pozitívne emócie a tým aj spokojnosť vo vzťahu. Napríklad objímanie alebo bozkávanie pri odchode a zvítaní tvorí príjemný ochranný plášť.

8. Neubite lásku

Vzťah vždy ohrozí, keď sa vytratí rovnováha medzi sebaláskou a láskou k partnerovi. Láska nemá podmienky, ale táto jediná by mala byť naplnená: Najlepší vzťah je ten, v ktorom vzájomné milovanie prevýši vzájomné potrebovanie sa. Láska si nevynucuje vôľu. K zrelej láske patrí princíp “som milovaný, pretože milujem”, žiadne podmienky a požiadavky.

To, čo vzťah rozvíja a chráni pred „opotrebovávaním“:

  1. Načúvať partnerovi tak, že dokážete zavnímať jeho perspektívu a viete sa pozrieť na celú situáciu z jeho pohľadu. To rozvíja dôveru.
  2. Nepresadzovať si za každú cenu svoju pravdu, s rešpektom prijímať svet toho druhého a byť otvorený hľadať vzájomne uspokojivé riešenia. To rozvíja bezpečie.
  3. Pravidelne vytvárať pozitívne emócie vo vzťahu. Pre harmonický vzťah je potrebné vidieť v tom druhom to dobré a oceňovať to. Nič nebrať ako samozrejmosť.
    Venovať partnerovi pocit výnimočnosti, ctiť si ho a vážiť. Pre zákon reciprocity vo vzťahu je to kľúčový postoj. Bez preukazovania úcty partnerovi ju nemožno očakávať.
  4. Mať spoločné pozitívne rituály, ktoré dodávajú vzťahu pocit spolupatričnosti, ale aj tie individuálne, aby zostal celistvý každý sám za seba. Dobrý vzťah je rovnocenné spoločenstvo, nie spoluzávislé.
  5. Neobviňovať partnera zo svojich negatívnych pocitov, nehľadať príčiny svojich sklamaní v ňom a nevyvolávať zbytočné konflikty z nenaplnených očakávaní. Vo vzťahu je najskôr každý zodpovedný za svoje šťastie, a potom za to spoločné.
  6. Vyhýbať sa ponižovaniu, sebeckým požiadavkám a urážlivým slovám. Nikdy partnerom nepohŕdať – verejné urážky, výsmech, posmešky a zlé vtipy sú toxické zbrane, ktoré spoľahlivo vzťah zničia.
  7. Byť plne zodpovedný za svoje správanie a konanie. Ctiť si slobodu voľby svojho partnera, aby sa predišlo stavaniu vysokých múrov, ktorými sa od seba pár vzďaľuje. Všetky nefér zákroky, klamanie a podvádzanie vytvárajú v spolužití priepasť, ktorá sa potom už nedá premostiť.
  8. Bezvýhradne ľúbiť a rozdávať lásku aj vtedy, keď nie sú veci podľa nás. Pestovať vzájomnú blízkosť cez otvorenú a úprimnú komunikáciu a prípadné nedorozumenia či nepochopenie si rovno vyjasňovať. Nevytvárať zbierku rodinného múzea zo starých emočných zranení a nepochopení.
  9. Brať sex ako zábavnú, povznášajúcu hru a nevyhnutnú súčasť vzťahu. A hoci dlhodobé spolužitie zvádza k stereotypu a všednosti, hľadať spôsoby, ako partnera prekvapiť a potešiť. Vytvárať úniky zo stereotypu a byť tvoriví v tom, že hoci láska zovšednie, jej sila spočíva v hĺbke a kvalite prepojenia.
Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka