Hráte svoju životnú hru útočne alebo defenzívne?

Staviate si stratégiu, aby ste vedeli, čo chcete urobiť na začiatku a čo neskôr? Či si zvyčajne chcete iba zachovať status quo? Alebo sa pustíte do riskantného dobrodružstva bez toho, aby ste tušili, kam vás zavedie? A viete vždy, o čo vlastne hráte?  

Každý z nás má svoj vlastný plán životnej hry. Máme tú výhodu, že väčšinu pravidiel si môžeme nastaviť sami. Neraz sú na začiatku jediné, čo naozaj máme, príležitosti. Z nich vytvárame svojich pomyselných hráčov tak, aby nám priniesli to, čo z nás urobí spokojných víťazov.

Z pohľadu mojej profesie life kouča pomerne rýchlo rozoznám, kedy príde „útočník“. Dokáže totiž rýchlo aktivovať obrazotvornosť a prijíma nové výzvy, prichádza na nové nápady a nové riešenia. Výzvu chápe nielen ako podnet ku konfrontácii s vonkajším svetom, ale tiež ako povzbudenie k vnútornej činnosti. Nebojí sa rozčeriť hladinu, vie, že obrazy na nej potom jasnejšie uvidí.

„Hráča v defenzíve“ tiež možno odhaliť. Ten sa, naopak, vzpiera všetkému, čo by mohlo nejako obmedziť či spochybniť jeho potrebu udržovať vlastné zvyklosti a potrebu byť zaistený a chránený. Je spokojný, keď sa nič nemení a keď všetko zostáva pri starom. Žije si v stojatých vodách a nestojí o hádzanie žabiek.

Pre mňa ako kouča sú výzvou obaja hráči – každého z nich učím „rozohrávať hru“ napriek tomu, že si môžu pripadať v ofsajde. Oni sami sú však rozhodci a odpískajú si, čo uznajú za vhodné. Moja pomoc akémukoľvek hráčovi spočíva v tom, aby dosiahol to, čo si želá on sám, aj keď by to mal byť vlastný gól. Mojou úlohou je strážiť tie okamžiky, ktoré dokážu všetko zmeniť – či to bude k lepšiemu závisí od rozhodnutia hráča.

Z môjho pohľadu platia pre každého účastníka životnej hry dve zásadné pravidlá, bez vedomia ktorých si trénovanie viem len ťažko predstaviť, a to:

• mať väčšiu vieru v seba, než v kohokoľvek iného – iba tak neprehráš hru proti žiadnemu hráčovi, ktorý by sa pokúšal vybudovať svoju moc na tvojej dôvere,

• umenie otvoriť sa nemá nič spoločného s tým, či sa chce niekto dozvedieť, čo mu chceš povedať. Otvoriť sa znamená oprostiť sa od niečoho, čo nechceš ďalej potláčať.

Rada povzbudzujem radou J. Rohna: Neprajte si, aby to bolo ľahšie, želajte si, aby ste boli lepší.”

 

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS