Staviate si stratégiu, aby ste vedeli, čo chcete urobiť na začiatku a čo neskôr? Či si zvyčajne chcete iba zachovať status quo? Alebo sa pustíte do riskantného dobrodružstva bez toho, aby ste tušili, kam vás zavedie? A viete vždy, o čo vlastne hráte? 
Každý z nás má svoj vlastný plán životnej hry. Máme tú výhodu, že väčšinu pravidiel si môžeme nastaviť sami. Neraz sú na začiatku jediné, čo naozaj máme, príležitosti. Z nich vytvárame svojich pomyselných hráčov tak, aby nám priniesli to, čo z nás urobí spokojných víťazov.
Z pohľadu mojej profesie life kouča pomerne rýchlo rozoznám, kedy príde „útočník“. Dokáže totiž rýchlo aktivovať obrazotvornosť a prijíma nové výzvy, prichádza na nové nápady a nové riešenia. Výzvu chápe nielen ako podnet ku konfrontácii s vonkajším svetom, ale tiež ako povzbudenie k vnútornej činnosti. Nebojí sa rozčeriť hladinu, vie, že obrazy na nej potom jasnejšie uvidí.
„Hráča v defenzíve“ tiež možno odhaliť. Ten sa, naopak, vzpiera všetkému, čo by mohlo nejako obmedziť či spochybniť jeho potrebu udržovať vlastné zvyklosti a potrebu byť zaistený a chránený. Je spokojný, keď sa nič nemení a keď všetko zostáva pri starom. Žije si v stojatých vodách a nestojí o hádzanie žabiek.
Pre mňa ako kouča sú výzvou obaja hráči – každého z nich učím „rozohrávať hru“ napriek tomu, že si môžu pripadať v ofsajde. Oni sami sú však rozhodci a odpískajú si, čo uznajú za vhodné. Moja pomoc akémukoľvek hráčovi spočíva v tom, aby dosiahol to, čo si želá on sám, aj keď by to mal byť vlastný gól. Mojou úlohou je strážiť tie okamžiky, ktoré dokážu všetko zmeniť – či to bude k lepšiemu závisí od rozhodnutia hráča.
Z môjho pohľadu platia pre každého účastníka životnej hry dve zásadné pravidlá, bez vedomia ktorých si trénovanie viem len ťažko predstaviť, a to:
• mať väčšiu vieru v seba, než v kohokoľvek iného – iba tak neprehráš hru proti žiadnemu hráčovi, ktorý by sa pokúšal vybudovať svoju moc na tvojej dôvere,
• umenie otvoriť sa nemá nič spoločného s tým, či sa chce niekto dozvedieť, čo mu chceš povedať. Otvoriť sa znamená oprostiť sa od niečoho, čo nechceš ďalej potláčať.
Rada povzbudzujem radou J. Rohna: „Neprajte si, aby to bolo ľahšie, želajte si, aby ste boli lepší.“
