Hádka býva charakterizovaná ako víťazstvo emócií nad intelektom. Toto samo o sebe nemusí byť problematické – za predpokladu, že si to uvedomujeme. Keď je však myslenie ovplyvnené citmi natoľko, že sa vymiká logickej kontrole, argumentáciu to skreslí a prichádza k slovným zraneniam. A to je na hádke najzraňujúcejšie – to, čo vyriekneme v amoku a rozhorčení, už nejde zobrať späť. Preto je dobré preventívne predchádzať tomu, aby bola hádka ako emočná explózia – podobá sa potom na lávu, ktorá zanecháva veľké škody.
“Správne” sa pohádať značí, že dodržíte isté preventívne opatrenia a hádka sa tak stane zmysluplnou:
Pri komunikovaní hovorte Ja formou, čiže rozprávajte za seba, ako veci vnímate, cítite, interpretujete. Vyhýbajte sa zovšeobecneniam (vždy, nikdy…) a nepripisujte proťajšku negatívne vlastnosti (“to je pre teba typické”, “si ako tvoj otec/matka”). Hovorte o tom, čo sa stalo tu a teraz. Vyjadrujte svoje pocity priamo, bez narážok a medziriadkových odkazov. Pri debate voľte “vnímavé vypočutie” – partnerovi venujte pozornosť a reagujte na to, čo hovorí. Parafrázujte to. Pokiaľ len naznačuje, čo by si želal, spýtajte sa ho, čo má na mysli. Hovorte za seba. Svoje negatívne pocity nepremietajte do druhého, ale naopak, pokiaľ povie niečo pozitívne, poskytnite mu spätnú väzbu (to si urobil dobre). Môže sa stať, že vás situácia alebo správanie partnera vyvedie z miery tak, že nedokážete ponúknuť pozitívnu spätnú väzbu, v takom prípade nehovorte, aký je partner zlý a neschopný, ale ako sa práve cítite vy sami.
Ako byť v hádke konštruktívny?
V rámci konfliktných oblastí sa stretávajú rozdielne potreby, postoje a záujmy partnerov. V rámci konfliktných situácií vystupujú tieto rozdiely do popredia a spúšťajú hádanie sa. Aby mohla byť hádka efektívna a viesť k riešeniam alebo kompromisom, postup je nasledovný:
1. Zadefinovať problém.
2. Obaja partneri formulujú svoje potreby alebo priania.
3. Obaja špecifikujú svoje priania týkajúce sa druhého. Hovoria jasne, konkrétne, vmedzujú svoje požiadavky čo najpresnejšie.
4. Nastáva fáza vyjednávania smerujúca k dohode o zmene správania. Dohovárajú sa na tom, čo budú robiť, nie na tom, čomu sa vyhnú a čo už robiť nebudú. Takto dospejú k určitému riešeniu. To musí byť konkrétne a zrozumiteľné. Platí, že aj čiastková dohoda je lepšia ako nijaká. Nepožadujú od seba veľké zmeny ani zázraky. Uspokoja sa s kladnými krokmi k lepšiemu. Posilňujú navzájom tie formy správania sa partnera, s ktorými sú spokojný a snažia sa predchádzať tým, voči ktorými majú výhrady.
5. Partneri podporujú navzájom predovšetkým svoje pokroky, nie to, čo sa nezmenilo. Vzťah môže pokračovať bez trpkosti, keď sú riešenia uspokojivé pre obe strany. Je dobré pamätať aj na to, že nie vždy a všetko možno vyriešiť ihneď.
Obľúbený vtip v pomáhajúcej profesii pre partnerské otázky hovorí, že keď sa pár rokov po svadbe zobudíte a nespomeniete si na nejaký manželský konflikt, tak ste najskôr vdova/vdovec :-)
Z môjho pohľadu to, čo vždy pomôže je mať nadhľad a odstup. A keď sa rozhodujete, či máte plakať, alebo sa smiať, určite sa radšej zasmejte, aj keď by to malo byť cez slzy.
Ako to trefne vystihol Richard Carlson: „Za najzávažnejšími problémami vo vzťahoch nie je nič viac ako dvaja ľudia, ktorí si vypestovali zlozvyk brať náladu toho druhého príliš vážne.”
