Emočnú zrelosť rozvíjame, keď uvedomelo riadime vlastné emócie k svojmu dobru, aj k dobru ľudí okolo nás.
Potrebujeme si na to osvojiť kroky, ktoré nám s tým pomôžu, rovnako ako pestovať emočnú hygienu.
Zvládanie emócií krok za krokom
Krok prvý: Zastavte sa
Aby ste sa dokázali zastaviť, je potrebné zaregistrovať emóciu hneď v jej počiatku. Inak vám hrozí emočný únos, za ktorým sú produkty tajných programov z detstva a deštruktívnych myšlienkových schém.
Emócie sa dobre registrujú v tele. Zlosť môžete napr. zachytiť a pozorovať ako tuhnutie čeľustí alebo tlak na hrudníku, teplo v hlave, hromadiace sa energiu v celom tele…
- Zmapujte si, kde v tele sa vám emócie „zobrazujú“. Urobte si k tomu emočnú mapu a zakreslite si časti tela, ktorými vaše emócie najväčšmi hýbu alebo cez ktoré si ich najskôr uvedomíte.
Krok druhý: Pomenujte emóciu
Emóciu, ktorú zaregistrujete, pomenujte. Akonáhle si totiž dokážete povedať, čo vlastne prežívate, oslabuje sa celková emočná nálož. Získate pre seba trochu času a uvedomíte si, čo robiť ďalej.
Aby ste boli schopní svoje emócie lepšie registrovať a pomenovávať, je to potrebné trénovať.
Pomôže vám, ak si nastavíte pripomienky v mobile, zhruba 5x denne. Akonáhle dostanete signál, zastavte sa a položte si tieto otázky:
- Akú emóciu v tejto chvíli cítim?
- Kde v tele emóciu prežívam?
- Aké myšlienky sa mi preháňajú hlavou?
- Kto je v mojej prítomnosti?
- Akú činnosť práve robím?
- Čo potrebujem v tejto chvíli?
Krok tretí: techniky zvládania emócií
VNÍMAŤ JEMNÉ SIGNÁLY
Emócie sa začínajú prejavovať v tele oveľa skôr, než si racionálna myseľ uvedomí, že sa niečo deje. Predstavte si hnev, ktorý postupne stúpa z podbruška, rozpína sa v hrudníku, šľahá z očí, dvíha vás zo stoličky a nakoniec lezie z krku vo forme zvýšeného hlasu a nevyberaných slov. Ak si všimnete hnev na začiatku, kým iba sťahuje podbruško a solar plexus, máte ešte možnosť s ním niečo robiť. Pokiaľ ho zaregistrujete, až keď na niekoho kričíte, je už príliš neskoro.
USTÁŤ SEBA
Nastupujúcu emóciu nemá zmysel potláčať alebo popierať – tým by ste pridali len ďalšie napätie a to urýchli výbuch hnevu alebo zmrazenie strachom. Aj keby sa násilná kontrola emócie podarila, vzniknuté napätie by sa uložilo v tele pre budúcnosť. Emóciu by ste mali prijať: aha, stúpa vo mne hnev, to je zaujímavé, čo táto situácia prináša. Byť jej pozorovateľom, nehodnotiť ju. Pripustiť, že máte právo cítiť to, čo cítite. A na základe toho do emócie neísť, keby vám hrozilo deštruktívne správanie.
PREDÝCHAŤ A ROZCHODIŤ
Keď nie ste svätí, budú sa vás vaše aj cudzie emócie dotýkať fyzicky aj mentálne. Emočné napätie vytvorí stiahnutie alebo prílišné uvoľnenie niekde v tele, energeticky sa vyčerpáte alebo, naopak, vám bude energia tiecť aj z uší a v mysli sa môžu objaviť výčitky, obviňovanie seba alebo druhých, opakované prehrávanie uplynulej situácie alebo snaha utiecť z reality do virtuálnych svetov, kde je pokoj…
Je dôležité, aby ste našli cez telo dôverný kontakt s vašimi emóciami. Iba tak im môžete rozumieť a zaobchádzať s nimi podľa potreby. Prvá pomoc „po akcii“ je zhlboka sa nadýchnuť do celého tela, a potom vydýchnuť zvyšky emočného vypätia cez všetky póry von, pokojne niekoľkokrát. Očistiť sa dychom alebo to ideálne rozchodiť na kyslíku.
Krok štvrtý: Vyhodnoťte a poučte sa
Emočne nabité situácie, ktoré ste prežili, je potrebné vyhodnocovať. Zamyslite sa nad možnými príčinami. Pýtajte sa sami seba:
- Ako často sa mi táto situácia opakuje?
- Kedy sa mi to stalo naposledy?
- Ktoré osoby sa toho zúčastnili?
- Majú situácie, ktoré prežívam, niečo spoločné?
- Ako som reagovala minule a ako teraz?
- Aké boli dôsledky tej situácie, ako to dopadlo?
- Akú by to mohlo mať súvislosť s mojimi programami a vzorcami?
- Čo sa mi dnes v tej situácii podarilo?
- Čo mi pomohlo? (Pochváliť sa.)
- Čo sa mi dnes v tej situácii nepodarilo? (Prijať to. Na svete neexistuje človek, ktorý by niečo nepokazil.)
- Ako budem reagovať nabudúce? (Napísať a predstaviť si to.)
Pestovanie emočnej hygieny
Zvládanie deštruktívnych emócií
- Učíte sa rozumieť sami sebe a svojim prežitkom. Učíte sa svoje emócie rozpoznávať a pomenovávať. Dokážete povedať, čo práve cítite.
- Zvedomňujete si, čo za prežitkami stojí a čo ich spúšťa. Poznáte svoju vnútornú krajinu, viete, čo máte vo svojej zážitkovej „databáze“ a na aké situácie ste nadmieru citliví.
- Ste prepojení so svojím telom. Vnímate, ako sa v tele jednotlivé emócie prejavujú, ako ovplyvňujú náš dych, tep alebo prietok krvi.
- Spoznávate svoje automatické reakcie a hľadáte alternatívy. Rozširujete si spektrum možných reakcií a učíte sa dopriať si trochu času, nech si reakcie môžete vyberať. Pomôcť vám môžu techniky mindfulnessu, čiže všímavosti.
Pestovanie konštruktívnych emócií
- Sú nimi súcit, empatia a láska. Tie vás môžu naviesť k myšlienkam, ako by ste sa v danej situácii cítili vy a ako by ste konali. Následne vďaka tomu viete urobiť to, čo naozaj pomôže obom stranám.
- Pomáha viesť si denník vďačnosti, ktorý podporuje naučený optimizmus.
Najzákladnejších pocitov je päť:
- SMÚTOK zažívame v reakcii na stratu. Umožňuje nám na chvíľu sa stiahnuť, stratu spracovať a signalizovať okoliu, že potrebujeme podporu.
- STRACH sa nás zmocní, keď sa cítime ohrození. Chráni nás pred nebezpečenstvom, aby sme neutrpeli fyzické ani psychické zranenia.
- ZLOSŤ slúži na zvýraznenie seba samého, keď nás niečo alebo niekto blokuje, prehliada, chce nám ublížiť alebo s nami nejedná fér.
- ZNECHUTENIE prežívame v kontakte s niečím, čo je pre náš organizmus toxické a nepríjemné.
- RADOSŤ prichádza v reakcii na to, čo je nám príjemné a povznášajúce.
Nepríjemné emócie majú „protilátky“
- Keď zažívame smútok, pomôže nám pevné puto. Potrebujeme byť v dobrom a pevnom vzťahu a nechať sa objať, pohladiť, hovoriť s niekým, napísať niekomu, zájsť s priateľmi na kávu.
- Keď sa nás zmocní strach, dobre nám urobí upokojenie, ubezpečenie a uistenie.
- Zlosť nám hovorí, že potrebujeme rešpekt. Je najlepšou protilátkou. Keď interagujeme s rozhnevaným človekom, rešpekt je to, čo ho upokojí.
- Znechutenie velí: Bež preč! Toto je jedovaté! Od tohoto sa drž ďalej! A je jedno, či sa to týka skazeného jedla alebo skazeného prostredia v práci.
