Čo si počať, keď je toho na nás priveľa?

img_4420-1

Môže to znieť podozrivo jednoducho, ale keď sa dôkladne fyzicky, mentálne aj emočne staráme o seba, unesieme viac záťaže a neistoty. Pozorným napĺňaním svojich potrieb si dokážeme udržiavať energiu na uvoľňovanie napätia, redukovanie bolesti a pochopenie pre emócie strachu a zlosti. Akceptovaním toho, že aj to zlé a obmedzujúce patrí k životu, robíme samých seba kompetentných a schopných pomôcť si a niesť zodpovednosť za svoj život. Je lákavé delegovať na niekoho iného, že môže za to, že sa nám zle vodí. V konečnom dôsledku nám to nijako nepomôže, iba nás to odvedie od vlastnej spôsobilosti postaviť sa za seba. 

Vedomie, že máme odkiaľ čerpať možnosti umožňujúce prežitie, eliminuje pocit bezmocnosti. Ako vám znie, keď sa samým sebe prihovoríte: Som tu pre seba, môžem so sebou pracovať, nech je okolo mňa takmer akákoľvek situácia. V tomto ohľade som slobodná/ý, nikto ma o vnútornú slobodu neoberie. Je to pre nás významné takto o sebe ako autorite uvažovať. Keď si prídeme ako slobodný človek, ľahšie prijmeme, čo život prináša a nehorekujeme ako obeť. 

Náš vnútorný hlas plný strachu zvykne byť veľmi hlučný

Keď sa nás snaží prekričať, môžeme urobiť krok späť a pozrieť sa na celú vec z inej perspektívy. A potom to, na čo nemáme dosah, nechať odísť. Nie preto, že by nám to bolo jedno. Preto, že sa radšej vzdáme toho, čo nemôžeme zmeniť, než by sme na to zbytočne míňali energiu a hrali sa na pseudohrdinov. Zákon pozornosti nepustí – to, na čo sa sústreďujeme, to vyživujeme. Nemôžeme kontrolovať to, ako sa správajú alebo čo robia ostatní ľudia. Jediná vec, ktorú môžeme ovládať sme my sami. Tak isto je to aj so zmenou – týka sa najskôr nás a potom všetkého ostatného. 

Všetko zlé je na niečo dobré 

V príbehoch mojich klientov po jarnom záťažovom období som počula, ako sa dokázali vyrovnať s realitou pandémie a upravili svoje denné rutiny. Každého to zasiahlo iným spôsobom, ale každého to priviedlo k tomu istému premýšľaniu. Všetci si začali klásť rovnakú otázku: Na čom skutočne záleží? Veci, ktoré sa im zdali pred vírusom také dôležité, začali strácať význam. Pochopiteľne. Ich pozornosť sa sústredila na otázky života a smrti. Začali skúmať zmysluplnosť svojho snaženia a prehodnocovali straty, ktoré zmenili kvalitu ich života. Vďaka takýmto sebareflexiám sa pustili do reštrukturalizácie svojho života. 

Kládli sa ďalšiu kľúčovú otázku: Dokáže protivenstvo posilniť? Myslím si, že nie vždy dokážeme byť silnejší. Avšak, ťažkosti v nás dokážu prebudiť nové odhodlanie, silu a vôľu skúmať, čo môžeme urobiť s tým, čo máme k dispozícii. Tak sa prepracúvame k tomu, že zostávame verní hodnotám, ktoré vyznávame, prijímame nové výzvy, statočne znášame emočné nepohodlie a dívame sa na život z viacerých perspektív, aby sme si vedome vyberali.

Nedovoľte, aby vás maličkosti znepokojovali

V tom, ako sa rozhodujeme a „dívame“, dokážu byť pohľady smerujúce k nádeji a tomu, čo príde, keď začneme svoj život skladať nanovo. Nie všetko sa bude dať vrátiť do predošlých koľají. Tí, ktorí sa pustia do vyjazdenia nových „dráh“ sa so zmenami rýchlejšie vyrovnajú, lebo nebudú upnutí na to staré. Vďaka flexibilite a otvorenosti voči novým príležitostiam dokážeme zdolať aj tie najhoršie príkoria. História nás o tom opakovanie presvedčila. 

Žijeme svoj každodenný príbeh a zároveň s tým, ako ho žijeme, ho aj vytvárame. Naša budúcnosť teda môže byť lepšia. Náš najhorší deň nám o desať rokov môže priniesť do života také svetlo, že zaň budeme ďakovať. Akurát, potrebujeme sa tak na to pozerať už teraz.

Neexistuje univerzálny návod, ako prežiť lockdown

Viem ponúknuť zamyslenie, ako preklenúť toto náročné obdobie. Skúste celú situáciu brať ako výzvu. Ako príležitosť na zmenu k lepšiemu. Venujte pozornosť veciam, na ktoré máte dosah, a ktoré viete ovplyvniť. Napríklad tým, že budete:

  • Prispievať k zdravej atmosfére okolo seba svojím pozitívnym postojom, eliminovať toxické reči a mať časovo ohraničené sledovanie médií a sociálnych sietí. 
  • Prijímať všetky svoje emócie a brať do úvahy, že sú vzhľadom na súčasnú stresovú situáciu pochopiteľné a ľudské. Posilňujte dôveru v seba, že to zvládnete, lebo na to máte vnútorné zdroje. Keby vám nestačili, viete požiadať o pomoc – blízkych alebo odborníkov. 
  • Správať sa zodpovedne, solidárne a preukazovať spolupatričnosť. 
  • Prejavovať empatiu, láskavosť a pochopenie, rešpektovať ostatných v ich prežívaní, môžu byť citlivejší ako vy. 
  • Dobíjať si priebežne baterky – fyzicky, mentálne, emočne – strážiť si psychohygienu, režim, pravidlenosť a princípy zdravého životného štýlu. Možno sa dajú obnoviť staré koníčky a staré priateľstvá. 
  • Udržiavať hlavu v dobrej mentálnej kondícii a aktívne pestovať techniky na zvládania záťaže a stresu: modlitba, meditácia, autogénny tréning, techniky mindfulnessu, otužovanie, cvičenie… 
  • Obmedziť užívanie alkoholu a vyhnúť sa návykovým látkam. 
  • Zdieľať s druhými pozitívne veci a zámery, čo podniknete, keď kríza pominie. Je namieste živiť nádej plánovaním, snívaním, tvorením, vymýšľaním, chystaním sa… 
  • So zmenami začnite čím skôr. S pribúdajúcim časom a narastajúcou frustráciou sa ťažšie motivuje.
  • Predovšetkým: buďte na seba dobrí a súcitní.  
Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS