Aký je váš repertoár?
Uvedomila som si, že si v praxi vypočujem toľko sebaobmedzujúcich povier (obmedzujúcich presvedčení), že by boli hodné spisovania do nejakého rebríčka. Niektoré sú v prevahe, napríklad: Nie som dosť múdra / šikovná / vzdelaná / rozhľadená / skúsená… Nemám v sebe nič príťažlivého / výnimočného / využiteľného… Život je ťažký / nebezpečný / nespravodlivý / krutý… Nemám dosť síl / energie / nadania / talentu / kontaktov / príležitostí / možností… Nemôžem si to dovoliť / to chcieť / sa do toho pustiť, lebo…
Kto za to môže?
K mojej úlohe pri sprevádzaní ľudí nepatrí pátrať v minulosti, prečo daná povera vznikla. Za kľúčové považujem odhaliť ju a zistiť, odkiaľ sa berie všetka tá pochybnosť, neistota a nedôvera v seba. To, čo každý potrebuje vedieť je, akú moc nad ním tá jeho sebaobmedzujúca povera má. Napokon, je zdrojom sily, lebo vďaka povedomiu o nej s ňou môžeme niečo urobiť. Pravda je tá, že nikto za tie povery nie je zodpovedný. Každý z nás je však zodpovedný a za to, aby sme ich dokázali zmeniť, keď nám neslúžia. Vyžívajú sa totiž v tom, že nás sabotujú.
Moc sebaobmedzujúcej povery
Ako ľudské bytosti máme sklon vytvárať si podivné zvyky a stereotypy, aby sme naplnili svoje potreby – uznania, bezpečia, lásky, pozornosti… A hneď sú pri tom tie naše povery nastúpené a pripravené slúžiť. Raz dva nám povedia, čo všetko sa nedá a nemá význam. Aby sme s tým mohli žiť a fungovať, vytvoríme si návykovú masku – je živená práve sebaobmedzujúcou poverou. Maskou stvárnime, čo sa od nás očakáva, snažíme sa naplniť priania ľudí okolo seba a vyjsť im v ústrety. Na čo pri tom pozabudneme a nezostanú nám ani kapacity sme my sami – naša autentickosť a integrita. Tak veľmi túžime niekam zapadnúť a niečo znamenať, že cestu k tomu neraz volíme takú, ktorá ide proti nám. Ani sa nenazdáme a máme na sebe toľko vrstiev masiek, že už iba matne tušíme, aká je tá pravá.
Obnažiť sa je život ohrozujúce
Používať masky niekoľko rokov a potom ich chcieť odložiť nie je o vyzlečení sa do naha. Ztrhnúť všetky masky odrazu by znamenalo pre naše ego traumatický šok. To sebaodhaľovanie je možné iba postupným odlupovaním jednotlivých vrstviev. Tie sa nakopili s plynutím času a priľnuli k sebe. Môže to byť posilňujúce dobrodružstvo oddeľovať ich, keď si ten proces nastavíme v láskyplnom móde voči sebe.
Ako pochovať obmedzenia?
Zjednodušene povedané – s múdrosťou nášho živého mozgového počítača. Keď si návyk vypestujeme, vznikne nervové spojenie a zapíše sa do pamäte. A to je dobré, lebo to môžeme prepísať. Trvá to a nejde to príliš rýchlo, lebo keď sa presvedčenie u nás zahniezdi, nemá dôvod opúšťať svoje miesto. Lenže, keď budete od seba chcieť, aby vaša pozornosť a energia prúdili novým smerom a trváte na používaní podporného tvrdenia o sebe, tak sa v hlave to nové prepojenie vytvorí. Nastaviť si nové presvedčenia je tá jednodušia časť úlohy. Sú to vlastne protiklady k doterajším obmedzujúcim poverám, napríklad: Som dosť šikovná, aby som dosiahla to, čo v živote chcem. Dostala som do vienka veľa užitočných schopností. Dokážem zaujať človeka mnohými spôsobmi. Mám veľa dôvodov, aby sa mi to podarilo.
Zhrnuté a podčiarknuté
Keď zavnímate, aké účinky majú obmedzujúce povery na kvalitu vášho života, príde motivácia a chuť zmeniť ich. Vyberte si jednu z obmedzujúcich povier a spýtajte sa samých seba: Som pripravený zmeniť túto poveru? Čo pre to urobím a ako? Keď si ten záväzok pre seba vytvoríte a vyberiete si priaznivejšiu a podpornú poveru, ktorou nahradí tú pôvodnú, chce to len vytrvať. A keď príde pochybnosť (a to teda príde), že nie ste o novom presvedčení presvedčený, nestarajte sa o to! Rím tiež nepostavili za jeden deň. Trpezlivo pokračujte vo svojom odhodlaní. Pomôže vám k tomu, keď si spíšete zoznam všetkého, čo podporuje vaše nové tvrdenie o sebe – súpis vecí, situácii, udalostí a rozhovorov, ktoré svedčia o tom, že vaše nové presvedčenie je pravé a má oporu v realite. Popritom sa uisťujte tým, že k tomu pridáte citové zafarbenie. Vytvorte si pocit, že skutočne cítite, ako by už bolo vaše uistenie v podobe podporného presvedčenia súčasťou vášho života. A hoci nie je vizualizácia všemožná, vytvárajte si živú predstavu toho, aké to pre vás je, keď vám o pol roka nové presvedčenie naplno slúži. Čo vtedy cítite, počujete, vidíte – na sebe, na iných?
Podpora pre aplikáciu
Buďte trpezliví. Nemusíte lámať rekordy, ani chcieť od seba všetko naraz. Lepšie sú malé, ale vytrvalé kroky. Postupné zmeny bývajú trvalejšie, než náhle skoky. K svojim slabostiam buďte láskaví. Keď sa niečo nepodarí, nehnevajte sa. Vráťte sa k tomu a skúste so znova. Keď urobíte chybu, nič sa nedeje, nekritizujte sa, z chýb sa učíte. Nestrácajte čas sebavýčitkami. A toto rozhodne nerobte a nehovorte si nič podobné: V tejto situácii sa nedá nič robiť, niet východiska. Klamali by ste samých seba.
P.S. Moja maska
Než som nazbierala skúsenosti v pomáhajúcej profesii, mala som masku superhrdinky – snáď už o nej môžem hovoriť v minulom čase. Odjakživa som túžila pomáhať ľuďom a to ma viedlo k nastaveniu, že som sa hrala na „hrdinku“. Skákala som od radosti a moje ego krochkalo blaženosťou, keď som mohla niekoho „zachraňovať“. Pomáhala som naplno iným, lenže seba som neriešila. Nezostal na mňa čas. Ťažko som prežívala, keď som niekomu nedokázala pomôcť. Vďaka mentorovi som si uvedomila, že siahať na ľudskú dôstojnosť môžem aj tým, že zachraňujem niekoho, kto to nechce, alebo o to nestojí, lebo má silu a moc zvládnuť svoju situáciu sám. Som vďačná za to, že ma moja profesia naučila vnímať rozdiel medzi tým, „nechať niekoho na pospas“ a „dať úctu jeho ceste“. V tom druhom je súcit, láskyplnosť a múdrosť. Chcem veriť, že do toho dorastám.