Mám pre vás hádanku: Na kameni sedí päť žiab. Štyri z nich sa rozhodujú zoskočiť. Koľko žiab zostane na kameni? Keď ste uvažovali, že v tom bude chyták, urobili ste dobre. Odpoveď je: všetkých päť zostane sedieť. Štyri žaby sa síce mohli rozhodnúť, že zoskočia, ale pokým to skutočne neurobia, tak zostanú na kameni.
Je to tak obdobne aj s nami – neraz čakáme na okolnosti, kým nám dajú jasný signál, že sme pripravení. A tak radšej vyčkávame. A potom sa stane niečo, čo vtipne vystihol Walter Chrysler: „Dôvod, prečo to 90 % ľudí nikam nedotiahne je, že keď príležitosť klope na dvere, oni hľadajú v záhrade štvorlístky.“
Je to prosté – keď nič nerobíme, nič sa nedeje. Máme alibi, že aspoň nič nepokazíme. Zmyslom však je niečo robiť, aby sa niečo dialo a my sme mali pocit živosti. Pasivita nás zostrelizuje a ako kompót čakáme zavretí na otvorenie. Len v náleve už nič živé nie je…
