Kladiete si otázku, prečo sa v rámci svojho pracovného alebo osobného cyklu pohybujete alebo nepohybujete? Keď sa hýbete, radi by ste fixovali všetko to, čo vám pritom funguje aj pre budúce situácie – v tom je bohatstvo skúsenosti. Zložité je to, keď máte pocit stagnácie a nech robíte čo robíte, efekt vám to neprináša. Keď pomáham klientom „zaseknutia“ riešiť, skúmam, nakoľko majú v uvažovaní zastúpené slovo „nemôžem“: si to dovoliť, to urobiť, to riskovať, to zmeniť… Trik je v tom, uvedomiť si, ako nás takéto predstavy uväznia v móde nemohúcnosti. Z pohľadu proaktívnosti máme vždy na výber z dvoch možností: „urobím“ a „neurobím“.
Známe latinské motto carpe diem nás nabáda, aby sme využili deň. Otázka, na ktorú si potrebujete sami odpovedať je, koľko z „Caesara“ ste pripravení v sebe objaviť, keď dôjde na prekročenie Rubikonu – čiže toho stavu či situácie, kedy nemožno cúvnuť či zobrať rozhodnutie späť.
Všetci, ktorí sa pozeráte späť a ste hrdí na to, čo ste dosiahli, ste Rubikon prekročili minimálne raz v živote a možno aj viackrát. Ja sa pritom vždy povzbudzujem básňou Johna Maxwella.
Smiať sa znamená riskovať, že budeš vyzerať ako blázon,
plakať je riskovať, že budeš vyzerať ako citlivý človek,
snažiť sa komunikovať s iným je riskovať, že sa do niečoho zapletieš.
Vyjadriť pocity je riskovať, že ukážeš svoje skutočné JA.
Predložiť svoje myšlienky a sny pred dav ľudí značí riskovať ich stratu.
Milovať znamená riskovať, že tvoja láska nebude opätovaná.
Žiť je riskovať smrť.
Dúfať je riskovať zúfalstvo.
Pokúsiť sa znamená riskovať, že zlyháš.
Ale riskovať je nevyhnutné,
lebo najväčším hazardom v živote je neriskovať nič.
Človek, ktorý nič neriskuje,
nič nerobí, nič nemá a ničím nie je.
Môžeš sa vyhnúť utrpeniu a žiaľu a neriskuješ,
ale nemôžeš sa jednoducho nič naučiť, cítiť, meniť,
nemôžeš rásť, milovať alebo žiť.
Len človek, ktorý riskuje, je slobodný.
