Už ste si dnes uvedomili, čo je na živote krásne? Dopriali ste si niečo, čo vám robí dobre? A pomysleli ste si na to, čo je pre vás dôležité? Kladiem vám tieto otázky preto, lebo keď sa nad nimi zamyslíte, sústredíte sa sami na seba, a nie na problémy, ktorým musíte čeliť. Preto je často zásadná otázka, ktorú si máme položiť, nasledovná: Čo je pre mňa dôležitejšie – ja sám alebo „ten problém“? Pokým sa postaráme o svoje Ja, je väčšia pravdepodobnosť, že sa nám podarí vyriešiť aj „ten problém“. Pokiaľ sa však zameriame iba na problém, svojmu Ja tým rozhodne neprospejeme. Potrebuje našu pozornosť a starostlivosť. Bez jeho účasti na rozhodovaní, čo je pre nás dobré a dôležité, sa strácame a cyklíme. Aj keď nám to nevychádza počas celého dňa, venovať svojmu Ja neprerušovanú pozornosť, nejaké chvíle iba preň sú nevyhnutné.
Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, aké je to nápomocné – mám viac energie na to, aby som väčšmi vnímala okamihy tu a teraz a život si naplno užívala.
Jedna z najobľúbenejších činností, kedy si moje Ja môže naplno užívať svoj čas, je pobyt v prírode. Stojac uprostred lesa sa mi krásne pozoruje, čo prežívam. Vtedy si prajem mať korunu namiesto rúk – otvárať ju oblohe, nechať žiariť v slnečných lúčoch, zachytávať dážď, vystierať sa za dúhou a opadávať po sfarbení do zlatova… A hoci korunu nemám, táto metafora mi pomáha odpočívať ako strom. Nechávam prefukovať vietor v mojich konároch, nech odnáša, čo nepotrebujem, aby sa usádzalo.
