Tvrdí Dan Millman a ľudia sa ho často pýtajú, prečo sa zlyhania tak veľmi bojíme? Autor legendárnej filozofie pokojného bojovníka píše: „Každý omyl nám dáva dar poučenia, každé poučenie vedie k múdrosti a každá chyba k ďalšiemu úspechu. Chyby a omyly sú priečkami na rebríku vedúceho k našim možnostiam. Ak nikdy nerobíte chyby, nikdy si nezvolíte žiadny zásadný cieľ.“
Pri koučovaní sa snažím priblížiť túto filozofiu koučovaným, lebo práve pri vytyčovaní si cieľov myslíme na to, že čo ak to nezvládneme, nepodarí sa nám to, strápnime sa, niečo pokazíme, natlčieme si ideály aj niečo iné… Pravdaže, ľahko sa povie: vykročiť a ísť v ústrety tomu, čo chcete. Mne pomáha, keď myslím na to, že život nám dáva dary dôkladne zabalené aj do problémov a požiadaviek a my ich potrebujeme rozbaľovať, aby sme si na skrytú odmenu prišli. Keď necháme niektoré darčeky nerozbalené, nedozvieme sa o nich. A hoci môžu byť aj nežiaduce a nepríjemné, majú pre nás nejaký odkaz, ktorý vedie k ďalšej indícii pri hľadaní toho, čo chceme. A aj keď by sme radi verili tomu, že nám na prvýkrát vyjde všetko podľa predstáv, realita býva iná.
Nielen v roli kouča počúvam, ako ľudia pochybujú o tom, či sa majú o niečo pokúsiť, urobiť zmenu, či to má význam… A pri tomto rozhodovaní zaváži náš postoj, odvaha, viera v seba a odhodlanie ísť za svojím cieľom alebo túžbou… Často nás však zabrzdí myšlienka, aké vlastne šance na úspech máme. Strach a obavy z nezdaru či nedôverčivé pohľady zo strany najbližších nás dokážu odradiť skôr, ako sa o niečo pokúsime, takže až tak sa bojíme zlyhania, že zlyháme skôr, než sa o niečo pokúsime. V koučovaní si dokážete pomenovať, na čom ten váš strach zo zlyhania „stojí“ a čo vám bráni v tom, aby ste… S takýmto uvedomím potom svoje šance na úspech podstatne navýšite.
Rada spomínam na žieňa, ktoré prešlo zložitú životnú púť a povedalo si, že dosť – nechce sa ďalej nechať unášať ľuďmi okolo, ani sa nechať vliecť okolnosťami. Sila jej odhodlania mať vlastný život vo svojich rukách jej pomohla k tomu, aby začala pomaly, ale isto sama v sebe rásť a napĺňať svoje predstavy. Darilo sa jej to aj vďaka tomu, že robila chyby, ale napriek tomu sa neustále pokúšala robiť veci inak. To, čo riešila pravidelne boli práve chyby — analyzovala ich a brali si z nich ponaučenia. Mala pri tom na pamäti, prečo sa jej oplatí vynakladať toľko úsilia, lebo… Napríklad nepochybovala o svojich rozhodnutiach a stála si za nimi, lebo to tak cítila a chcela. Prestala riešiť, čo si ľudia pomyslia a sústredila sa na to, čo si o sebe myslí ona sama. Podarilo sa jej uspieť aj vďaka tomu, ako to robila. Ak sa jej niečo nedarilo – nestrácala čas a nemyslela hneď na to, že je neschopná, nemožná a nedokáže to. Skúšala to dovtedy, než neprišla na spôsob, ktorý zafungoval. A nešlo to vždy ľahko, lebo keď zbierate prehry, výhra vyzerá byť v nedohľadne. Ale keď okúsite čo i len malú chuť víťazstva, nepotrebujete pochybovať, či je možné dosiahnuť ho. Potrebujete akurát zozbierať odvahu a ešte „čosi“, lebo s odvahou môže človek podniknúť čokoľvek, ale všetko nedokáže – musí sa rozhodnúť vravieval Napoleon Bonaparte a isto vedel, o čom hovorí.
