Zneje vám to zvláštne, napísať samým sebe list? Ja mám doma jeden, ktorý som si napísala na workshope Dana Heviera o dynamickej kreativite. Poslala som si ho riadne poštou, aby bol listom ako sa patrí a mám ho na nástenke pre prípad núdze, keby som chcela pochybovať o ceste, na ktorú som sa vydala.
Takýto list je to totiž výborný spôsob, keď si chcete pripomenúť veci, na ktoré ste prišli, alebo skontrolovať, či ste sa neodchýlili od svojich cieľov. Rovnako dobre poslúži na nájdenie si cesty k sebe samému. Takéto hľadanie totiž nie je o prechádzke po osvetlenej ulici a nakúkaní do vysvietených výkladov. Je to skôr o bádaní vo veľkom dome, kde sa pod jednou strechou skrývajú naše rôzne duševné schopnosti a zručnosti, ktoré nemusia byť vystavené na polici, ale čakať zastrčené v niektorej zásuvke.
Pri takejto pátracej akcii vám rád pomôže aj life kouč. Bude držať baterku, aby ste mali voľné ruky a mohli ohmatávať, čo hľadáte.
To, kedy list otvoríte, závisí od Vás. Môžete si povedať, že to bude o pol roka alebo o rok, alebo keď budete intenzívne chcieť. Mne sa naň dobre na nástenke pozerá. Nemo mi pripomína, že keď bude treba, nájdem ho tam.
Obsah listu závisí tiež iba od vás samých. Napíšte si ho tak, ako si želáte, aby sa vám prihovoril, keď ho otvoríte. Môžete si napísať niekoľko listov pre rôzne príležitosti.
RICHARD BACH v Útekoch z bezpečia to urobil takto: „Pred rokmi som sa pokúšal písať list svojmu mladšiemu ja. Veci, ktoré som si vždy prial vedieť, keď som bol tebou. Keby sme tak toto mohli odovzdať deťom, ktorými sme boli… Neviem ale, ako ho odoslať inak, než vo svojich myšlienkach. Ale nevytvárajú aj myšlienky neviditeľné spojenie medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou? To, čo sme si mysleli a čo nás ovplyvnilo, nás formuje aj teraz.“
