Na honosnej výzdobe až tak nezáleží, väčšiu žiaru dokážu vytvárať ľudia a ich „svietiace“ srdcia. Vďaka sviatkom chceme byť lepšími a hlbšími ľuďmi. Otvárame svoje srdcia dokorán a máme chuť rozdať ešte viac lásky.
Máme na to k dispozícii rovno dve „veci“ prístupné kedykoľvek a nič nás nestoja. V každej chvíli dokážeme objímať všímavosťou. Tá poslúži pozornosti, lebo je to jedna z kľúčových foriem, cez ktorú vieme prejaviť lásku. Najobvyklejší a najdôležitejší spôsob, ktorým venujeme pozornosť je, že empaticky, nehodnotiaco počúvame toho druhého. Dáme mu pocítiť, že sme tu pre neho a vnímame, čo je pre neho dôležité.
Praktizovanie je prosté: keď venujeme pozornosť sebe a svojim potrebám, môžeme venovať pozornosť ostatným. Naopak to dobre nefunguje, vyrába to komplikácie, lebo rozdáme viac, ako máme. Všímavosť je kľúč k tomu, že nám neunikne mix emócií, podľa ktorých vieme dešifrovať, čo sa deje s nami, aj s ľuďmi okolo. V napojení na seba aj na iných dokážeme počúvať, čo nám ľudia hovoria nielen cez slová, ale aj neverbálne a hodnotovo. Vďaka snahe porozumieť pocitom a motívom iného človeka chápeme dôvody a prejavy jeho správania. To eliminuje konflikty a zbytočné nedorozumenia. Už len tým prispievame k sviatočnej atmosfére, že sa nedeje dusno, ktoré kazí radosť.
Som idealistka a verím, že sa vieme nastaviť na to, aby sme očakávali od druhých len to najlepšie. Keď si uvedomíme, že každý robí v danej chvíli to najviac, čo dokáže a vie s tým, čo má k dispozícii, sme súcitnejší, láskyplnejší a veľkorysejší. Môžeme byť anjelom. Tak pre seba, ako aj pre iných. Vianoce v takomto duchu musia dopadnúť dobre. Lebo láska dokáže meniť obyčajný čas na taký, ktorý má hodnotu.
