„Funguje pozitívne myslenie?“ Túto otázku dostávam často. Otvorene na ňu odpovedám: „Vždy nie.“ A dodávam: „Ale je omnoho účinnejšie, než negatívne myslenie.“ Oba postoje fungujú do istej miery – dávajú totiž do pohybu sily, ktoré majú vplyv na naše očakávania. Trefne to vystihol Henry Ford: „Či si myslíte, že to dokážete alebo nedokážete, vždy máte pravdu.“
Pri pozitívnom myslení si mnoho ľudí myslí, že ide len o zbožné priania – to je dôvod, prečo potom nefungujú – nestačí niečo len chcieť. Predstavte si ten rozdiel, keď sa k pozitívnemu mysleniu pridá úprimná viera podporujúca človaka v tom, čo chce dosiahnuť a po čom skutočne túži. Nie je to však stav, ktorý by nastal na povel, lebo sme si to zaželali. Je to proces, ktorý vzniká priebežne – budujeme si ho, upevňujeme a zveľaďujeme, až sa z neho stane životný postoj. A k pozitivite nevyhnutne patrí aj proaktívnosť, čiže potrebujeme byť väčšmi iniciatívni, než reaktívni a hľadať riešenia namiesto toho, aby sme sa zaoberali dôvodmi, prečo a ako sa veci nedajú.
Pri pozitivite zohrávajú svoju rolu tiež autosugescie. Tie však nemôžu nikdy fungovať, keď sú vytrhnuté z reality. Pokiaľ realitu odrážajú, zvyčajne fungujú dobre. Preto nemá zmysel nahovárať si, že sme v každom ohľade obdivuhodní a máme neobmedzené možnosti a môžeme dokázať všetko. Každý máme celú škálu obmedzení. Niekto, kto nemá hudobný sluch ako ja, bude zbytočne očakávať, že sa stane hudobnou virtuózkou. A hoci by som cvičila od rána do večera s najlepšími učiteľmi, moja snaha by ma síce priviedla k nejakému pokroku, ale uznávanou umelkyňou by som sa nestala.
Rovnako ako Hal Urban dávam prednosť konštruktívnemu mysleniu. Je podobné pozitívnemu, ale berie do úvahy skutočnosť, že nikto nemôže myslieť pozitívne nepretržite – je to nerealtistické a nemožné. Tí, ktorí myslia konštruktívne, sú si vedomí negatívnych myšlienok, ktoré si chcú uzurpovať ich pozornosť, ale nenechajú sa nimi strhnúť. Naopak, snažia sa vyberať si také myšlienky, ktoré ovplyvňujú charakter a vedú k dosiahnutiu osobných cieľov.
Denne sa v praxi pri koučovaní presviedčam, ako schopnosť výberu, a predovšetkým schopnosť vybrať si životný postoj, je tým najdôležitejším zdrojom, s ktorého pomocou môže človek dosiahnuť životný úspech. Aj to je dôvod, prečo vždy tvrdievam, že sa oplatí myslieť nezaujato, samostatne a konštruktívne. Ako priliehavo poznamenal John H. Miller: „Vaše žitie nie je určované natoľko tým, čo život prináša, ako skôr postojom, ktorý vy vnášate do neho: nie tým, čo sa vám prihodí, ale tým, akým spôsobom sa vaša myseľ pozerá na to, čo sa deje.“
