Život sa nám znenazdajky zmenšil a prináša veľa nezodpovedaných otázok. Právom sa cítime preťažení. Pocit, že je toho na nás zrazu priveľa pramení z veľkosti krízy, ktorá nás zasiahla. Je to, ako keby sme neustále kráčali pod mrakom, z ktorého na nás prší. Sme už celí premočení, drkoceme zubami a radi by sme sa ponorili do horúceho kúpeľa, ale vyslobodenie spod dažďa je v nedohľadne. Máme strach, ako to celé zvládneme a či to vôbec dokážeme. Neexistuje žiadna garancia, že všetko vysušíme do pôvodného stavu.
Teraz nám pri mnohých veciach nie je jasné, čo musíme urobiť. Hlave to nahráva na krízový stav a rada s nami hrá hru na KTO Z KOHO.
Mám tri techniky, ktoré by ju mohli porážať v jej taktike zneisťovať nás.
Mentálne džudo
Aj keby sme chceli, nedokážeme vytlačiť všetky nebezpečné a stresujúce myšlienky von zo svojej hlavy. Jednoducho sa to nedá, lebo myseľ to nedokáže. Je skonštruovaná nepretržite niečo šrotovať. Darmo jej nariadime: „Nechcem sa zamýšľať nad týmito negatívnymi vecami! Nechcem myslieť na to, aká si prídem bezmocná a frustrovaná.“ Výsledkom je ešte väčšia nemohúcnosť. Vždy, keď si povieme: „Nechcem na to myslieť!“ v podstate sústredíme viac energie na podporu negatívneho stavu svojej mysle.
To, aké myšlienky hlave na šrotovanie ponúkneme, máme vcelku v moci. Úvahy, ktoré sú kritické, negatívne, zlostné, depresívne alebo strašné, našu energiu prudko znižujú. Spacifikovať ich dokážeme ako džudista, ktorý ovláda techniky na porazenie aj silnejšieho protivníka. Ten grif je prostý. Keď nás pochmúrnosť prepadne a my si uvedomíme, že nás to ťahá niekde, kde sa bude rozmáhať katastrofický scenár, ponúkneme hlave inú agendu. Môžeme si spomenúť na radostný zážitok z dovolenky, prečítať si pasáž z obľúbenej knihy, pustiť si podcast, seriál, ísť niečo variť, tvoriť, robiť alebo zavolať priateľovi, ktorý nám zdvihne náladu. Akýkoľvek zdroj myšlienky alebo pocitu, ktorý dokáže vytvoriť pozitívny mentálny obraz, sa ráta.
Tak, ako chmaty v džude, aj chmaty v hlave potrebujeme trénovať, aby sme boli pohotoví a predvídaví. Vďaka pozitívnej taktike si dokážeme privolávať vďakyplný stav mysle, aktivovať empatiu, láskavosť, súcit, pochopenie a toleranciu.
Mentálna posilňovňa
Keď si budujeme osobnú silu, balansujeme na hranici medzi tým, ako sa snažíme prekonať svoju slabú vôľu, a tým, ako sa snažíme nespadnúť do priekopy. Radikálne potláčanie slabej vôle môže vyvolať silné mentálne bolesti, preto nemá význam robiť to nátlakovo. Je to kontraproduktívne a stojí nás to príliš veľa energie. Vieme ísť na to sofistikovane. Slabá vôľa miluje premýšľanie, rozjímanie, analyzovanie a krčenie ramenami. Akonáhle to všetko začneme dávať na papier a vykladať z hlavy von, ukážu sa nám možnosti, že môžeme niečo, hoci malé, podniknúť. Takto porazíme slabú vôľu bez použitia sily. Stačí sa do niečoho pustiť a nadobudneme pocit, že sme opäť pánmi svojho osudu.
Väčšia časť úzkosti, ktorá nás dokáže ochromovať, je spôsobená tým, že nerobíme nič pre to, aby sme to zmenili. Všetky tie hypotetické problémy a obavy vyrábajú rezignáciu. Akonáhle sa im postavíme a niečo, aj malé, podnikneme, neprídeme si takí nemohúci. Činorodosť dobre odbúrava pochybnosti.
A hoci toho teraz nemôžeme veľa podniknúť, vieme plánovať, strategicky premýšľať, učiť sa niečo nové a pripravovať sa… Môžeme si tvoriť myšlienkové mapy a snovať stratégie. Keď príde čas naplno sa pustiť do práce, budeme pripravení.
Mentálna elektráreň
Keď si všimneme, že sme nesústredení, roztržití, alebo vynechávame svoje záväzky, môžeme sa spoľahnúť, že sa hlási o slovo nedostatok motivácie. Vytratí sa zanietenie a chuť, už nevenujeme náležitú pozornosť svojej činnosti. To má za následok, že naše úsilie ochabne a budeme ešte menej aktívni. Dostaví sa paralýza: necítime sa motivovaní, pretože nič nerobíme, a nerobíme nič, pretože nemáme žiadnu motiváciu. Zbavím vás ilúzie, že potrebujete čakať, kým vás niečo začne motivovať. To nenastane, pretože motivácia vychádza zo samotnej činnosti. Ak chcete mať prísun energie z činorodosti, potrebujete pozorne sledovať, či robíte načas a pravidelne to, k čomu ste sa zaviazali a čo ste čo si stanovili.
Zakaždým, keď nedodržíte slovo, ktoré ste dali samým sebe, podkopávate svoju vlastnú autoritu. Potom sa musíte rafinovane obhajovať, načo spálite zbytočne veľa energie. Lepšie je ísť a urobiť čo treba, než hľadať dôvody, prečo sa vám práve teraz nechce. V disciplíne je sloboda, aj energia, ktorú môžete vkladať do ďalších vecí. Ja sa riadim zásadou, že keď bežím hore kopcom, môžem to vzdať toľkokrát, koľko chcem, ale moje nohy sa majú stále hýbať. Ako vrtuľa na veternej elektrárni.
Lúčim sa s vami s povzbudením, že všetku tú silu a nádej, ktoré tak veľmi potrebujeme, musíme hľadať vo vnútri nás, nie niekde vonku.
