Strach zo zlyhania sa zvyčajne prejavuje dvomi spôsobmi – buď chcete od všetkého utiecť, alebo sa vyžívate v dosahovaní výsledkov, ktoré sa od vás ani neočakávajú. Obyčajne ide o kombináciu oboch: pracujete a robíte si starosti, až vás bolí hlava a zároveň sa zaoberáte najrôznejšími predstavami, ako by ste so všetkým sekli. Nakoniec sa lopotíte celý týždeň, v piatok večer máte toho plné zuby a hlavu zrelú na zmrazenie, a tak to ide týždeň čo týždeň. Raz za rok vyrazíte na dovolenku, alebo radšej rovno šetríte na horšie časy. Všetko sa zdá byť v pohode a normálne, veď to tak majú všetci.
Bežný stereotyp obete konzumnej spoločnosti potom vyzerá tak, že ju prenasleduje úzkosť, nenápadne sa tým či oným ničí, vypestuje si miernu formu chronického workholizmu, sníva o opustených ostrovoch, ale ženie sa ako blázon dopujúci sa čím sa dá, len aby vládal, pozerá do zaspatia telku, a potom, sporadicky, v návale výčitiek a zlého svedomia sa pokúsi o nejakú pohybovú či tvorivú aktivitu, ktorú veľmi rýchlo vzdá.
Pravdaže, trochu som preháňala, aby som vykreslila, ako vyzerá nevyvážený život. Z praxe však dobre poznám stavy tých, na ktorých doľahol veľký tlak a stres a ochorenia tela alebo duše, zvyčajne však oboje. Vždy sú potom ich úvahy o tom, aký život vlastne žijú, späté s myšlienkami o tom, či je toto ten život, ktorý túžili žiť.
Mám však správu, ktorá vás zarazí: Bojovať proti strachu zo zlyhania nemá absolútne žiadny zmysel. Bolo by to, ako bojovať s vlastnou rukou – taká snaha vás zraňuje, brzdí, plytváte cennou energiou a nakoniec ste zo strachu zo zlyhania ešte väčšmi vystrašený. Energiu zo zbytočného zápasenia treba presmerovať inam, k dosiahnutiu rovnováhy a prijatia samých seba.
Don Miguel Ruiz roky študoval starých Toltékov z Mexika. Na základe ich postojov definoval štyri princípy toltéckej múdrosti, ktorých by sa mali ľudia držať, ak chcú zostať v rovnováhe so svojím okolím a vyjsť so sebou samými. Ak by ste mali chuť, môžete si vyskúšať túto starobylú tradíciu a presvedčiť sa, či vďaka nej dokážete ovplyvniť svoje myslenie a posunúť vlastné pocity k lepšiemu, aj k tomu, aby ste zmenu očakávali od seba.
Prvý z princípov: „Buď precízny vo svojich slovách“
Vždy si premysli, čo chceš povedať. Slovom môžeš človeku pomôcť, ale aj mu ublížiť. Povedz len to, čo chceš naozaj povedať a čo považuješ za múdre. Nepoužívaj slová na to, aby si nimi niekoho ohováral.
Druhý z princípov: „Neber nič osobne“
Ľudia zvyčajne konajú tak, ako vnímajú svoj vonkajší svet. Nech už si ľudia myslia čokoľvek a čokoľvek robia alebo hovoria, neber si to osobne, v skutočnosti sa to týka väčšmi ich samých a vypovedá to o nich.
Tretí princíp: „Nepredpokladaj“
Vždy je lepšie sa opýtať, než si vytvárať domnienky. Pozbieraj svoju odvahu a pýtaj sa tak dlho, pokým sa ti veci čo najviac neujasnia. Keď na svoju otázku dostaneš odpoveď, nebudeš si už musieť vytvárať žiadne predpoklady, lebo budeš poznať pravdu.
Štvrtý princíp: „Dávaj zo seba vždy maximum“
Vždy si počínaj, ako najlepšie dokážeš a ako v danej chvíli najlepšie vieš, ale neprepínaj sa! Keď sa prepínaš, tvoje fyzické sily sa vyčerpávajú, pracuješ sám proti sebe a cesta k naplneniu cieľa sa tým iba predlžuje. Práve takto sa vyhneš zbytočným pocitom zlyhania, viny, trápenia a ľútosti.
A pamätajte aj na to, že nie ste povinný byť taký, aký by ste mali byť podľa ostatných. Je to ich omyl, nie vaše zlyhanie!
