Ako sa (ne)hráme so slovami

img_7853

Náš duševný život je rečou zásadne spoluutváraný. Človek potrebuje nejakú formu reči a vyjadrenia na to, aby bol vôbec ľudskou bytosťou. Pre hlbšie porozumenie seba navzájom si musíme vyjasňovať pojmy, a to môžeme iba vďaka reči. Ňou otvárame a vnímame svet, a tým aj seba samého. Bez reči nie je živý svet, nie sme živí my. 

Slovo môže mať veľkú váhu, alebo svoju vážnosť stratiť. Môžeme pár slovami niekomu spríjemniť alebo pokaziť deň. Niektoré slová zapadnú, iné sa do pamäti zapíšu hlboko a nezmazateľne. Nejde však iba o slová samotné, ale aj o to, ako sme hodnotovo nastavení. Niekoho ani pekným slovom nepotešíte, iného zase ani nadávkou nezraníte. Všetko je osadené v mentálnom a emočnom kontexte, ktorý určuje, čo bude ako vnímané a prežívané. Môžeme počuť pútavú reč, a napriek tomu nám príde naučená, neuveríme jej. 

Zvykne sa vravieť, že nezáleží na tom, ako sú slová mienené. Záleží na tom, ako ich pochopia druhí. Na to však máme iba obmedzený dosah. Každý sám za seba sa rozhoduje, ako chce chápať vyrieknuté slová a aký význam im pripíše. Rečou môžeme pomáhať, podporovať, viesť, ovplyvňovať, manipulovať… Ako by povedal prozaik A. Plávka: „Slovo je dobrý nástroj, len treba vedieť na ňom hrať.“

Princípy hry so slovami sú prosté: viac premýšľajme o tom, čo hovoríme druhým. Nezraňujme ich zámerne. Pristihnime sa pri tom, ako sa rozprávame so sebou. Aké výrazy používame vo svojej mysli? Poprášiť vyrieknuté slová empatiou, zhovievavosťou a súcitom nám umožňuje byť láskaví voči sebe aj iným. Naplniť reč významom, ktorý nebude instantnou povrchnou pózou, dekoruje slová hĺbkou a úprimnosťou.

Mne funguje na ľahkosť v prepájaní sa s ľuďmi, keď si vykladám povedané s pozitívnym nábojom. Bez ohľadu na to, ako to niekto v komunikácii myslel, sa to snažím oprostiť od domnienok a dohadov, predpokladov a úmyslov. Vyberám si takú interpretáciu, ktorá ma netlačí k múru. Pripíšem tomu, čo počujem, dobrý úmysel. Nie preto, aby som si to zámerne skresľovala, ale aby som s ľuďmi pohodovo komunikovala. Načo by mi bolo dobré viesť verbálne vojny? Príliš veľa zbytočných slov vedie k chaosu a devalvácii slov.  

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka