Ako sa nechať tradíciami sprevádzať, nie uväzňovať

dsc00271

Potrebujeme sa uistiť, že niektoré veci sú nemenné. Preto potrebujeme Vianoce. Ich čaro tajomnosti a rituálnosti nám dodáva istotu, že vieme, kam patríme a že náš život má zmysel. Stále si to potrebujeme pripomínať, či sa považujeme za veriacich alebo neveriacich.

Každá generácia dedí súhrn zvykov a pravidiel, ktoré sa považujú za rodinnú tradíciu. Vďaka nej chceme robiť (alebo aj nerobiť) všetky tie veci, ktoré k prípravám patria. Chceme zdobiť, piecť, chystať, upratovať, zháňať darčeky, stráviť čas so svojimi najbližšími, a chceme byť chvíľu aj sami so sebou a s Bohom. To všetko nám dodáva pocity istoty, bezpečia a predvídateľnosti. 

Teraz pociťujeme nedostatok týchto hodnôt, o to väčšmi nám tradície môžu pomôcť. Alebo aj vyvolať frustráciu, lebo kvôli situácii o niektoré rituály prídeme. Máme tak dobrý dôvod, prečo si poupratovať nielen okolo seba, ale aj v tradíciách. Aby sme mali prehľad o tom, ktoré si ponecháme, lebo slúžia ako záchranná sieť, a ktoré pustíme, lebo je z nich väzenie. A ktoré nové založíme, aby sme si dopriali viac pohody a stability. 

Tradície sa menia, lebo sa mení život

Keď sa zamyslíte nad tradíciami, na ktorých príliš lipnete, viete z nich vybrať tie, ktoré nie sú celkom funkčné, ale skôr zastarané a málo zmysluplné? Mnohé „prežité“ budú z kategórie bolestnej pripomienky niečoho, čo ste stratili a čo sa už nevráti. Alebo to budú tie, pri ktorých sa treba príliš snažiť o dokonalosť a zbytočne bránia vzniku niečoho nového a neočakávaného.

Urobte si svojimi blízkymi revíziu a otvorene si prejdite, čo zo zaužívaných zvyklostí už nemusíte pestovať (skutočne treba 10 druhov vianočného pečiva?), čo sa dá nahradiť (honosná, neekologická výzdoba?), pozmeniť (vianočné menu?) alebo založiť nové (ako stráviť čas s blízkymi pre väčší pocit blízkosti a dôvery?).  

Keď niekde uberiete, niečo vypustíte alebo eliminujete, naskytne sa príležitosť pre vznik niečoho nového. Aj malá zmena, pre ktorú sa rozhodnete, môže viesť k novej, krásnej, obohacujúcej tradícii.

Zopár otázok ako pomôcka na premýšľanie o nových zvyklostiach

  • Čo vás na prípravách sviatkov najväčšmi otravuje (pije krv) a ako by sa to dalo zmeniť? Kto vám s tým vie pomôcť? 
  • Čo máte tak radi, že by ste toho chceli robiť omnoho viac? Kto bude vaším spojencom?
  • Inšpirovalo vás niekde niečo, čo by sa dalo zaviesť aj vo vašej domácnosti?
  • Akú jednu vec by ste si od blízkych zaželali, aby ste sa cítili cez sviatky uvoľnenejší a radostnejší?
  • Čo by ste mohli pre niekoho blízkeho (alebo kohokoľvek) urobiť, aby ste mu pomohli cítiť sa lepšie? 

Moje prianie pre nás všetkých, aby sme napĺňali svoju túžbu po šťastných, radostiplných Vianociach

  • Ďakujme za všetky láskavosti a myslime v každej chvíli na dobrosrdečnosť. 
  • Nastavme si myseľ na hojnosť a robme vždy aj niečo pre iných. Deľme sa o pozornosť, poznanie, čas a príležitosti. Pomáhajme iným pri ich snažení.
  • Vkladajme námahu do dobrých skutkov a opakujme ich, nech sa stanú našimi návykmi.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka