Ako prežiť (nielen) Vianoce bez rozčarovania?

Predpokladám, že aj vás v tomto predsviatočnom období zamestnávajú otázky, čím obdarovať blízkych a ako im urobiť radosť. Je to o to ťažšie, lebo pri hľadaní odpovedí chcete do darčeka skryť posolstvo, ako vám na obdarovanom záleží.

Včera mi jeden starý otec so smútkom v hlase rozprával, aké je pre neho ťažké obdarovať vnukov. Vopred sa obáva, že im nedokáže svojimi darčekmi urobiť radosť, keďže sú zvyknutí na výdobytky techniky, ktorú on nedokáže zaplatiť.

Pýtala som sa ho, či premýšľal nad možnosťou darovať zážitok ako darček. Zarazil sa a po chvíle premýšľania sa vrátil v spomienkach ku chvíľam, ktoré strávil s vnukmi na chalupe. Podľa jeho rozžiarených očí som vedela, že začal uvažovať aj nad nehmotným darčekom.

Mnohí z nás žijú v nadbytku a blahobyte – máme viac, než potrebujeme. A pri darčekoch na to prichádzame tiež – zisťujeme, že blízki okolo nás majú všetko, čo potrebujú. Napriek tomu sa zvyčajne obdarúvanie zúži na komerčnú záležitosť – pravdaže, nedá sa zovšeobecňovať, ale z vlastnej skúsenosti viem, že práve nehmotné darčeky sú v našej kultúre akoby „nedocenené”. Sú to práve tie darčeky, ktoré nemožno kúpiť a ich hodnota je nevyčísliteľná. Napriek tomu ide o vzácne dary, lebo si vyžadujú značné prekonania seba samého. K takým nepochybne patria: čas, rešpekt a vďačnosť – klenoty hodné na obdarúvanie, a nielen na Vianoce. Sú úzko prepojené, lebo rozdávanie vďačnosti sa spája s darovaním času a prejavovaním rešpektu. Je isté, že vďaka takémuto obdarúvaniu sa aj sami obdaríme – vybudujeme si most, ktorý raz povedie nad priepasťou samoty.

Rada by som vám úprimne popriala, aby ste pocítili hojnosť počas tohtoročných vianočných sviatkov – hojnosť v podobe spokojných, naplnených a šťastných chvíľ so svojimi blízkymi, kedy budete dávať i prijímať a vytvoríte si priestor pre to, na čom vám najviac záleží.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS