Dostávam často od koučovaných otázku, ako by mohli vo svojom okolí strhnúť ľudí k tomu, aby pestovali pozitívne emócie. Na toto nepoznám recept, odporúčam prístup ísť príkladom, nerobiť kazateľov a nedávať nevyžiadané rady. To nám ušetrí veľa konfrontačných debát, koho postoj je ten lepší. Je postačujúce a efektívne, keď sa zameriame na seba, na svoje pozitívne myslenie a v tichosti meníme svoje postoje, zmýšľanie, citové prežívanie a konanie. Ľudia zrazu spozorujú, že sme ako vymenený, samozrejme k lepšiemu :-) a zaujíma ich, ako sa to stalo. To je priestor podeliť sa o to, čo nám funguje a aké je to skvelé žiť s pozitívnymi emóciami.
Pozitívne emócie sú totiž presvetlovače všedných dní. Ak si ich nechávame a šetríme len na víkend alebo sviatočné dni, nevystačia nám na presvetlenie každého dňa v týždni. Potrebujeme ich vytvárať čo najviac aj kvôli tomu, že negatívne a neužitočné emócie mávajú obsadené všetky kľúčové pozície v našej mysli a vládnu si tam. Ich panovačnosť je uzurpátorská, takže zosadiť ich z trónu nejde nejakou jednorazovou vzburou, chce to systematické pôsobenie -mierotvorné, nie agresívne. Negatívne a reaktívne emócie sú totiž v takej presilie, že je to vopred prehraná bitka, ísť do útoku. Účinnejšia stratégia spočíva v rafinovanosti, nepotrebujeme žiadny extra arzenál, iba:
• Ušetriť si nepriateľský postoj a očakávať, že všetci okolo nás majú dobré úmysly, prípadne sa snažia najlepšie ako vedia. To, akými sú, z nich robia aj naše myšlienky a to, ako sa k nim správame.
• Presilu okabátiť :-) Vždy, keď sa pristihneme na území negativity, treba sa vrátiť z kratšej cesty a nenechať sa nalákať na automatické myšlienky, ktoré v nás spustia nepríjemné pocity. Čím viac spätných ciest urobíme, tým skôr sa rozvinie náš zmysel „byť“ väčšmi pri hľadaní riešení, než pri lamentovaní, prečo sa niečo nedá a prečo je niečo zlé a nespravodlivé.
• Nenápadne posilňovať pozitívne emócie a uvoľniť im priestor – netreba očakávať, že budeme mať všetky svoje emócie pod kontrolou okamžite, len čo sa rozhodneme. Potrebujeme sa s nimi sprateliť, čo značí pozorovať ich, uvedomovať si ich, usmerňovať ich a udržiavať na pozitívnych hodnotách. Vďaka tomu si pestujeme emočnú odolnosť a pozitívne postoje. Zakaždým, keď sa opierame o vlastný rebríček hodnôt, presvedčení a postojov, sme autentický a rešpektujúci, a tým aj pozitívny, lebo dokážeme udržať pokoj a vytvoriť si nadhľad a odstup.
Emócie samy o sebe nie sú ani dobré, ani zlé. Sú len našimi psychologickými odpoveďami na udalosti, ktoré nás v živote stretnú. Gary Chapman
