Ako neprekážať samým sebe

dsc_0044

Žijeme vo svete, v ktorom sme neprestajne atakovaní rozličnými udalosťami. Zrážame sa s nimi, a reagujeme na ne, aj keby sme neraz radšej nechceli. Každá naša reakcia, správanie a konanie sú tvarované svetom našich emocionálnych skúseností. Tie vyformovali práve „zrážky“ v podobe najrôznejších interakcií a naše reakcie kolíšu v závislosti od emočnej pamäti. Dostávame sa tak do kolobehu pocitov, ktoré menia našu náladu rýchlejšie než prepnutie televízneho programu. 

Príbeh jeden z mnohých

„Vôbec netuším, odkiaľ to príde. Som v pohode, hovorím si, ako všetko zvládnem a v okamihu je všetko inak. Nejaká neviditeľná sila ma stiahne dolu a ja sa cítim slabá, nemožná, nahnevaná a bez vôle niečo urobiť.“ Rozpráva mi Eva, ktorej priznanie dôverne poznám z ďalších podobných príbehov. 

Niektorí klienti vnímajú samých seba ako svojho najväčšieho nepriateľa. V debatách to vychádza na povrch, keď devalvujú samých seba a považujú sa skôr za obete. Potrebujú sa prepracovať k uvedomeniu, že sú si sami príčinou pocitov, ktoré im berú radosť zo života. Akonáhle prichádza k tomuto poznaniu, nájdu východ z bludiska vlastných negatívnych myšlienok. 

Tajná zbraň prežívania

Nálada dokáže ovplyvniť naše posudzovanie a rozhodovanie spôsobom, s ktorým nepočítajú pravidlá ani racionality, ani intuície. Tú moc má preto, lebo do mysliacich procesov namieša poriadnu dávku emócií. Keď ich preklopí do negatívnej roviny, výrazne navýši vnímanú frekvenciu rizika a neželaných udalostí. Keď do pozitívnej, umožní zachytiť príležitosti ako výzvy, nie ako obavy. Prirodzenejšie je pre nás vnímať najskôr to zlé, aby sme boli v bezpečí. Akurát, hlava nás vie bravúrne manipulovať cez iluzórne nebezpečie, ktoré vydáva za skutočné. Dá sa však naučiť, nedovoliť emóciám zahmlievať naše úsudky.

Zázračne jednoduchá schéma 

Trik spočíva v prejdení zo stavu, kedy iba náhodne emocionálne na veci reagujeme do stavu, kedy sme schopní reagovať primerane, akoby „lepším spôsobom“. Je to mentálny cvik, vďaka ktorému sme schopní reagovať adekvátne. Primeranosť je konštruktívnejší spôsob konania, než emočný únos (moment, kedy emócie vypnú racio). Namiesto toho, aby nás poháňali nekontrolovateľné emocionálne reakcie, vieme rozvíjať odstup a nadhľad a dopriať si čas, než zareagujeme. 

Pestovanie primeranosti 

Neznamená prekonávanie alebo kontrolovanie emócií. Precítenie emócií nás robí ľuďmi. Primeranosť spočíva v zušľachťovaní emócií tak, že si internalizujeme lepšie spôsoby reagovania na druhých. Internalizácia (zvnútornenie) je psychologické a sociologické označenie procesu, počas ktorého si vnútorne osvojujeme objektívny svet, aby sme boli schopní prežiť v ľudskej spoločnosti. Bývame rozpoltení a v nepohode práve preto, že proti sebe stojí ego a sociálne interakcie. 

Keď sa naučíme, ako zušľachtiť svoje odpovede na „sociálne vojny“, môžeme začať reagovať na ľudí spôsobmi, ktoré sme si vypestovali, a nie tými, ktoré sa automaticky derú do popredia ako pudová emocionálna reakcia. Vieme byť pokorní, súcitní, empatickí, láskyplní, veľkorysí, ohľaduplní, tolerantní… namiesto toho, aby sme boli arogantní, hrubí, nevšímaví, ignorantskí, sebeckí, bezohľadní… 

Zušľachťovanie seba prostredníctvom rituálov

Skúste zmeniť niektoré zo svojich typických reakcií. Všímajte si, ako robíte rutinné veci a ako sa pri tom cítite: rozlúčite sa ráno s partnerom, stretnete kolegov, pozdravíte svojho nadriadeného, telefonujete, v obchode vykladáte nákup na pás, pohádate sa s niekým, kto do vás vrazil… Koľko skutočnej a nerušenej pozornosti bežne ľuďom venujete?

Vyskúšajte si to aj vo verzii, že ste vedome všímaví a empatickí voči druhým. Otvoríte dvere neznámemu, napíšete správu priateľke, ktorá má problémy vo vzťahu, úprimne sa usmejete na niekoho, koho míňate, pomôžete mamičke s kočíkom alebo starenke cez cestu, vypočujete si blízkych bez odbiehania k niečomu inému… Vnímajte, čo s vami takéto správanie urobí a ako vplýva na vašu náladu. 

Nadviazať s niekým spojenie si vyžaduje vydať zo seba to najlepšie. Je to o vydávaní pozitívnej energie, nech už sme v práci, s blízkymi, v obchode, s priateľmi. Preukazovať úctu a rešpekt je ten najlepší spôsob, ako pôsobiť na ľudí, a tým aj na seba. A mať dobrý pocit zo seba je to najviac, čo môžeme pre seba robiť.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS