Ako nemrhať vlastným životom?

door-7990937_640

Psychologické výskumy naznačujú, že všetko, čo dostávame od druhých, nám všeobecne zaisťuje väčšie šťastie, než keby sme to získali sami. Keď si vybavíte, ako na vás pôsobia prejavy láskavosti, súcitu a empatie, pocítite vďačnosť. Tá „rozmnožuje“ šťastie a ešte má aj blahodarné účinky na zdravie: vďačné srdce udržuje srdcovú koherenciu, tep sa upokojuje a harmonizuje. 

Keď zdravo spravujeme svoju „podstatu“, žijeme v súlade so svojim hodnotovým rebríčkom a delíme sa o to, čoho máme dostatok, žijeme spokojnejšie. Nepotrebujeme k tomu nákladné veci, vystačíme si s maličkosťami. A s odhodlaním zastavovať sa a len tak byť a naplno vnímať. Také ľahké a také ťažké zároveň. Ako zostať vo vetre bez pohybu. 

Mávate tendenciu uháňať, aby vám neutieklo nič, čo stojí za to?

Asi ste už dostali lekciu, že keď nepostojíte, tak vám utečie niečo, čo stojí za to. Takéto skúsenosti nás učia, na čom skutočne záleží. Krásna analógia je v zľudovenom príbehu.

Jeden múdry starec sedával každý deň so svojou vnučkou v hojdacom kresle pred domom. Čakali, aby mohli pozdraviť turistov prechádzajúcich cez ich mestečko. Jedného dňa sa nejaký turista začal rozhliadať, akoby hľadal miesto, kde by sa mohol usadiť. „Aké vlastne toto mesto je?“ spýtal sa.
Starý muž odpovedal: „A z akého mesta ste vy?“
Muž zareagoval: „Som z mesta, kde ľudia kritizujú jeden druhého. Je to naozaj zlé miesto pre život.“ „Viete, toto mesto je také isté,“ povedal starec.
Neskôr sa zastavila rodina. Otec vystúpil a spýtal sa starca: „Ako sa v tomto meste žije?“
„A aké je mesto odkiaľ ste vy?“ opáčil dedo.
Muž mu odpovedal: „Tam, odkiaľ pochádzam, sú si všetci blízki a vždy sú ochotní podať pomocnú ruku. Naozaj by som odtiaľ nechcel odísť.“
Starec sa usmial a vraví: „Vidíte, toto naše mesto sa veľmi podobá vášmu.“
Keď rodina odišla, vnučka sa prekvapene spýtala: „Ako to, že si prvému mužovi povedal, že naše mesto je hrozné na život, a tomu druhému, že sa tu žije krásne?“
Starý muž láskavo odvetil: „Anjel môj, nech ideš kamkoľvek, berieš si so sebou svoj postoj, a ten urobí dané miesto buď hrozným, alebo krásnym.“

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka