Ako na nervozitu, trému a zvládanie záťažových situácií 

lost-places-g00e37dc6c_1280

Pokým je intenzita nervozity mobilizujúca na podanie dobrého výkonu, poslúži. Keď prekročí znesiteľnú hranicu a začne paralyzovať, už ju nevieme dostať pod kontrolu. Emócia nervozity nás „unesie“ od možností použiť svoje schopnosti. Je to obdobná schéma ako pri strese – keď sa vyplaví veľa kortizolu, telo je v poplachu a prestávame racionálne fungovať. 

Kde sa berie veľká nedôvera v seba

Spúšťačom trémy bývajú kritické hlasy, ktoré sme počuli ako deti od rodičov, príbuzných alebo učiteľov. Mohlo to znieť nevinne: nie je ti rozumieť; mala by si byť lepšia; rob niečo s tým hlasom; nejako divne sa tváriš, alebo aj tvrdšie: buď ticho, kto ťa má stále počúvať; nič o tom nemôžeš vedieť; si na smiech… 

Čím väčšia zbierka neúspechov, negatívnych poznámok, kritiky od okolia a prehnaných nárokov, tým väčší stres z tlaku na seba zvládnuť situáciu so cťou a hrdosťou. Hlavne, keď sa k tomu pridá snaha uspieť za každú cenu a všetkým dokázať, že to nie je problém.  

Hranie sa na hrdinov nepomáha

Myšlienky spôsobujúce stres sú poháňané vzorcami hodnotenia, ktoré sú hlboko zakorenené v našej emočnej histórii. Oslobodzovať sa od nich znamená všímavo s nimi zaobchádzať, čo pomáha k ich uvoľneniu. Je to mentálna práca – stopovať myšlienky zosilňujúce stres a pozývať také, ktoré pomáhajú k zmene perspektívy a dovoleniu si byť zraniteľní a odokryť slabiny. Je v tom viac sily, než v márnom súboji poprieť svoje obavy. 

Vo svojej praxi pomáham klientom uvedomovať si emočné prežívanie, ktoré bráni ich kognitívnym funkciám, aby fungovali konštruktívne. Povzbudzujem ich k tomu, aby zbytočne nemíňali energiu na boj s trémou, ale aby ju prijali. Nie zaujatím pasívneho postoja. Naopak, tolerovaním toho, čo prežívajú bez toho, že by to hodnotili ako niečo zlé a príšerné. 

Berte svoju nervozitu ako spolucestujúceho

Tréma nie je nepriateľ, aj keď sa často postará o to, aby vás strápnila alebo zablokovala. Potrebujete si uvedomiť, pri čom ju cítite, čo ju spúšťa a ako na ňu reagujete. Aj napriek tomu, že vo vás vyvoláva mnoho nepríjemných pocitov, stále môžete veľa urobiť, povedať, skúsiť, do mnohých vecí sa pustiť. Tréma sa totiž nestratí pred aktivitou, mizne počas nej alebo až po nej. A hlavne, platí na ňu pravidelne sa vystavovať emočnému nepohodliu z toho, že sa cítite neistí. Zosilniete práve tým, že hľadáte spôsob, ako cez svoju trému „prechádzať“ a nenechať sa ňou zastavovať. 

Pri tréme neplatí, že sa jej najprv musíte zbaviť, až potom sa do niečoho pustiť. Tak neurobíte nič. Treba ju akceptovať, ako to robíte pri zlom počasí. Rozladí vás to, ale napokon sa vhodne oblečiete a vyjdete von. Nenecháte počasie rozhodovať o tom, že máte zostať zatvorení doma. 

Trénovať viete každý deň

Jedno z cvičení, ktoré klientom ponúkam, spočíva v uvedomení si obmedzujúcich myšlienok o sebe. Na jednu stranu papiera zapisujem, akí by podľa svojich predstáv mali byť, aby ich okolie uznávalo. Túto ideálnu predstavu pomenúvame – napríklad „Odvážna“, „Statočný“, „Hviezda“, „Rytier“…

Na druhú stranu papiera spíšem klientove dobré vlastnosti, jeho prednosti. Za čo sa má rád/a? V čom je so sebou spokojný/á? Nenechám sa odradiť reakciou, že nič také neexistuje. Trpezlivo sa vypytujem na rôzne situácie a čakám, čo z odpovedí vyplynie. Kritické pripomienky dávam bokom.

Keď si to budete sami spisovať, predstavte si, ako sa vás na to pýta niekto, kto vás má rád a záleží mu na vás. 

Na domáce zadanie dostanú klienti urobiť pokračovanie – zbierajú spätnú väzbu od ľudí, ktorým dôverujú, aby im napísali, čo na nich oceňujú, čo sa im na nich páči a za čo si ich vážia.

Popýtajte sa aj vy – dozviete sa o sebe veci, ktoré vás podporia. Zvyčajne sa totiž stane, že vám ľudia potvrdia vaše kvality, ktoré beriete automaticky a myslíte si, že to tak majú všetci. Alebo sa dozviete o sebe niečo pozitívne, čo vám ešte nikto nepovedal, lebo ste sa nespýtali.

Postupne si takto vyskladáte komplexnejší obraz o sebe – o „človeku s potenciálom“ – ktorého ste doteraz nevnímali a netušili, ako na vás pozerajú ostatní. Uvedomíte si, čo už máte, čo nemusíte dosahovať, čo môžete svetu ponúknuť bez urputného snaženia sa. K tomu sa ľahšie pridávajú nové zručnosti a skúsenosti, keď ste si vedomí svojej hodnoty, ktorú neznižujete iba preto, že neexcelujete.

Trénujete zakaždým, keď nastane situácia, ktorej sa obávate. Potrebujete si uvedomiť, nakoľko ste v nej skutočne sami za seba a nakoľko sa v nej snažíte byť za niekoho dokonalého.

Keď si k výzvam (môžu byť akokoľvek malé) budete písať poznámky a poctivo sledovať, nakoľko ste dokázali byť v konkrétnej situácii pred inými sami sebou, prinesie vám to efekt sebaistoty. Čím menej sa budete spochybňovať a dávať dolu pred sebou a pred inými, tým väčšmi sa budete môcť na seba spoľahnúť. Vďaka tomu sa vám bude lepšie s ostatnými komunikovať a ustojíte aj okamihy, kedy ste neistí. Je to proces ako pri otužovaní. Nie je potrebné nadšené vrhanie sa do ľadovej vody – postupne sa namáčať pripravuje telo na zvládnutie chladu. Postupne sa presviedčať, že si môžete dovoliť o sebe myslieť aj dobré a pekné veci vás pripraví na zvelaďovanie svojej sebahodnoty. 

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka