Partnerské spolužitie je náročná disciplína a vyžaduje si každodennú snahu oboch partnerov. Každý má inú osobnostnú výbavu, očakávania, priania a spôsoby, ako reaguje na veci a ako sa rozhoduje.
Návyky mávajú v správaní sa partnerov na svedomí nezhody či konflikty, lebo poukazujú na odlišnosti. Pre spokojné spolužitie sú však nevyhnutné isté ústupky, zdravá miera kompromisov a ústretovosť oboch partnerov. Tolerancia a rešpekt sú však najkľúčovejšie a sú nevyhnutnou súčasťou kvalitného a spokojného vzťahu. Jednoducho povedané – treba sa naučiť spolu hovoriť a žiť.
Ak majú byť obaja partneri vo vzťahu spokojní, je dôležité:
- Sporné veci si vyjasniť a dohovárať sa na nich. K tomu patrí aj rozprávanie sa o tom, čo je „len moje“ a čo je „naše“ spoločné. Záleží totiž na tom, čo je pre oboch partnerov správne a prijateľné. V prípade, že partner situáciu vidí inak, je dobré jeho rozhodnutie rešpektovať, pokiaľ ho máte rada a chcete s ním žiť. Samozrejme, za predpokladu, že to nie je deštruktívny a toxický návyk a jeho správanie nejde na úkor vás a vašich blízkych.
- Partner má poznať vaše očakávania a pocity, ktoré vedú k tomu, že isté veci k vám neodmysliteľne patria a trváte na nich. Dôležité je počúvať a snažiť sa pochopiť druhého bez presadzovania iba svojho názoru, odsudzujúceho hodnotenia a bez tvrdej kritiky.
- Pri rozdielnych návykoch je dôležité vytýčiť si vzájomné hranice a mať jasno v tom, či je akceptácia vôbec možná alebo kde to už zachádza za vaše možnosti. Vtedy je na partnerovi, či dokáže svoj návyk zmeniť, aby ním nezraňoval a neubližoval.
- Okrem vlastných návykov sú dôležité aj tie spoločné. Pestovanie partnerských rituálov a zvykov pomáha ľahšie prijímať vzájomné odlišnosti a pestovať dôveru, ktorá uľahčuje dohovorenie sa a vzájomné rešpektovanie.
